Olomouc - Zdíkův Palác na Václavskom námestí

Turistické cíle • Dům, budova

vstup do gotickej krížovej chodby zo 14. storočia • Fotografie (40) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (40 fotografií)

prvý pohľad patril súsošiu Krista na Olivetskej hore

súsošie z 30. rokov 15. storočia od stredovekého európskeho, možno pražského sochára

Vstoupit do fotogalerie (40 fotografií)

Zdíkův palác je torzom románskej budovy na Václavskom námestí v Olomouci, ktorý dal koncom 30-tych rokov 12. storočia postaviť olomoucký biskup Jindřich Zdík ( 1126 - 1150 ), ktorý je milne pokladaný za syna kronikára Kosmy. Palác patrí k najcennejším románskym pamiatkam v strednej Európe.
Palác bol kedysi známy pod názvom Přemyslovský palác, lebo sa predpokladalo, že išlo o sídlo olomouckých kniežat z dynastie Přemyslovcov. Dnes sa už vie, že palác bol v skutočnosti rezidenciou olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka, jednej z najvýznamnejších osobnosti českých dejín 12. storočia.

Zdikův objekt v dobe svojho vzniku doplnil už skôr postavený kostol sv. Václava. Išlo o poschodovú obytnú budovu, kde sídlil biskup a 12 členov kapituly. Svoj účel plnila stavba do prelomu 12.-13. storočia. V tom období kapitula ustúpila od spoločného života a každý jej člen začal bývať samostatne. Biskup si dal postaviť vlastný palác. V starom paláci sa usídlila katederná škola.
V polovici 14. storočia bol na mieste románskej obdĺžnikovej krížovej chodby postavený štvorcový gotický ambit s rajským dvorom a studňou.
A práve do tejto gotickej chodby sme vstúpili cez vchodové dvere. Hneď naľavo bol umiestnené súsošie Krista na Olivetskej hore, ktoré patrí k najvýznamnejším dielam neskorej gotiky v strednej Európe.

Na stenách krížovej chodby sa nachádzajú neskoro gotické maľby od rôznych maliarov. Predpokladá sa, že Klaňanie Troch kráľov je pravdepodobne dielom Ulricha Apta z Ausburgu, žiaka Albrechta Durera. Maľby v severnej časti znázorňujú Posledný súd, Zvestovanie, Klaňanie Troch kráľov, Klaňanie pastierov a sú tu aj dva epitafy rumunských kanovníkov. Vo východnej časti je to Ukrižovanie, Oplakávanie, Zmrtvyvstanie a Kristus Trpiteľ. Maľby vznikali postupne v 15. - 16. storočí.

V rokoch 1435 - 1441 bola k severnej stene pristavaná neskorogotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa. Neskorogotické a rannorenesančné nástenné maľby sa nachádzajú na južnej stene je to epitaf olomouckého kanovnika Václava z Moštenice, na východnej stene je namaľované Zvestovanie Panne Márii a na severnej stene je zobrazený zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý sa zjavuje Panne Márii. Na klenbe sú zobrazení anjely s nástrojmi Kristovho umučenia a olomouckí a zemskí patróni.
Zaujímavá je model chrámu Božieho hrobu pochádzajúceho z Palestíny zo 17.-18. storočia. Zaujme aj Ukrižovaný Kristus s Arma Christi, tzv. Kohúti kríž pochádzajúci z Bavorska z 1. štvrtiny 19. storočia. Veľmi nás zaujali aj nové priestorové výplne okien v kaplnke.

Úzkym točitým schodiskom sme sa dostali na poschodie. Tu nás zaujali krásne zrenovované románske okná so stĺpami a peknými hlavicami. Prešli sme si celé prvé poschodie po novovybudovaných rohožiach. Z poschodia sa nám naskytol pohľad na upravený rajský dvor so záhonmi a studňou. Priestor bol pôvodne určený pre modlidbu a rozjímanie.

Obhliadkou rajského dvora sme zakončili veľmi zaujímavú návštevu Zdíkovho paláca. Na mnohých miestach sme si pripadali naozaj ako v stredoveku ( kaplnka, nástenné maľby ). Veľmi sme boli spokojní, že sme sa sem dostali a mohli si nerušenie palác prezrieť. Pani v kaplnke nás upozornila na niektoré zaujímavosti a poslala nás na poschodie pozrieť si románske okná. Zasa sme objavili niečo nové a zaujímavé z dávnej histórie.