Hronský Beňadik - Bazilika sv. Benedikta

Turistické cíle • Kostel

pohľad na Baziliku sv. Benedikta z námestia • Fotografie (15) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (15 fotografií)

Bazilika sv. Benedikta

vstupný neskorogotický portál zo 14. storočia

Vstoupit do fotogalerie (15 fotografií)

Hronský Beňadik je v okrese Žarnovica, leží na pravom brehu rieky Hron v Slovenskej bráne v nadmorskej výške 192 m n.m., na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov

Najväčšou kultúrnou pamiatkou je Benediktínsky kláštor s Bazilikou sv. Benedikta.

Najstaršia história chrámu :

Bazilika sv. Benedikta - jej počiatky siahajú do roku 1075 kedy dal kráľ postaviť kostol sv. Benedikta. Základy pôvodného románskeho kostola z roku 1075 boli objavené po veľkom požiari v roku 1881. Počas rekonštrukcie kostola v rokoch 1882-1883 bola odkrytá podlaha a vtedy sa našli základy trojloďovej románskej stavby. Kostol rozobrali v 14.storočí a kamene použili pri stavbe novej a väčšej baziliky. Trojloďový gotický kostol s trojicou apsíd, krížovými klenbami a dvojicou veží s krásnym neskorogotickým vstupným portálom postavili za vlády Ľudovíta I. Veľkého z Anjou v rokoch 1345-1350 (možno 1346-1375).
Vstupný portál kláštorného kostola je vyzdobený vegetabilnými vzormi. V hornej časti portálu sú zobrazení : kráľ Dávid, proroci Jonáš, Habakuk a Joel a židovský kráľ Šalamún.

Novšia história a dnešok :

Pred tureckou inváziou odniesli z kostola niektoré oltáre a vzácne maľby do Ostrihomu, kde sa nachádzajú dodnes. Pri veľkej rekonštrukcii chrámu v 19.storočí architekt František Storno zo Šoprone naprojektoval nové oltáre a kazateľnicu.

Dnešný hlavný oltár bol vyhotovený v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Hlavný oltár je trojkrídlový. V hornej stredovej časti je zobrazený Ježiš Kristus, Pán neba i zeme, Panna Mária a svätý Ján Krstiteľ, na bočných stranách sú 12 apoštoli. V stredovej dolnej časti je zobrazených 10 panien, ktoré čakali na ženíchov. 5 z nich bolo nerozumných a 5 múdrych. Múdre panny si s lampášmi zobrali aj olej do nádob, ale nerozumné si olej nezobrali, preto im lampy zhasli. Olej symbolicky predstavuje vieru v Boha. Keď prišiel ženích, múdre panny s horiacimi lampášmi s ním vošli na svadobnú hostinu, ale nerozumné panny so zhasnutými lampášmi sa na hostinu nedostali. Na obraze je pre múdrych pripravená večná blaženosť - nebo a pre nerozumných je pripravené večné zatratenie - peklo. Takto nám oltárny obraz opísala spievodkyňa a povedala nám aj veľa ďalších zaujímavosti. Pred hlavným oltárom visí z výšky stredoveký korpus ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý patrí medzi klenoty Baziliky sv. Benedikta.

Bočné oltáre :
V severnej časti lode je oltár so sochami Panny Márie, sv.Benedikom a jeho sestrou-dvojičkou sv.Scholastikou.
V južnej časti sa nachádza neogotický oltár Všetkých svätách.

Sprievodkyňa nás upozornila na repliku Božieho hrobu, ktorú zhotovil František Storno v 19.storočí. V hrobe je umiestnená drevená socha mŕtveho tela Pána Ježiša Krista, ktorá bola zhotovená v rokoch 1470-1490. Zaujímavosťou je, že polychrómovaná plastika má pohybovateľné horné končatiny. Pôvodný gotický Boží hrob z 15.storočia sa nachádza v Ostrihome, kde je vystavený v Kresťanskom múzeu.

Na severnej stene baziliky sa nachádza freska z 15. storočia, na ktorej je vyobrazený sv. Juraj ako zabíja draka. Na náprotivnej stene sa nachádza maľba na plechu zo 17. storočia, ktorá zobrazuje smrť Štefana I. Koháryho, ktorý bol jedným z najväčších protitureckých bojovníkov. Medzi vzácne pamiatky kostola patrí aj zástava Štefana I. Koháryho z roku 1664. Táto historická zástava je jednou z mála zachovalých bojových zástav na Slovensku.

Oproti hlavnému oltáru sa nachádzajú varhany. Prvý známy organ bol inštalovaný v kostole v roku 1506, druhý v roku 1714 a tretí v 20.storočí.

V bazilike sa nachádza kaplnka Kristovej krvi, kde sa uchováva vzácna relikvia, ktorá svojou dôležitosťou, významom a jedinečnosťou ďaleko prevyšuje všetky vzácnosti Slovenska. Kaplnka bola posvätená v roku 1489 nitrianskym biskupom Gregorom. Presvätou relikviou je časť tkaniny, ktorá je nasiaknutá drahocennou krvou Pána Ježiša Krista. Relikviu Kristovej krvi daroval Opátstvu sv. Benedikta kráľ Matej Korvín, ktorý sa osobne zúčastnil posviatsky chrámu 11.7.1483. Korvín ju získal od rímskeho pápeža Pavla II. z vďačnosti za pomoc a víťazstvo v boji proti tureckej invázii.
Vzácna relikvia sa uchováva v pozlátenom relikviári zdobenom perlami, kameňmi, pozlátenými kvetinovými rozetami, filigránmi a emailami.
Relikviár Kristovej krvi sa v bazilike uchováva dodnes už vyše 500 rokov.
Relikvia musí byť pre kresťanov naozaj výnimočná. V čase keď na Slovensku zúril mor, relikviu odkrývali, prosili o Božie zľutovanie, odpustenie hriechov a odvrátenie pohromy. Počas pandémie covid-19 sa vo februári 2020 a 11.1.2021 uskutočnilo požehnanie Slovenska so vzácnou relikviou Kristovej krvi z lietadla, ktoré obletelo celé Slovensko.
Vzácnu relikviu Kristovej krvi si uctil aj pápež František na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave, kde ju previezli z Baziliky sv. Benedikta.
Do Kaplnky Kristovej krvi nás pustili, usadili a mohli sme si ju v kľude prezrieť, rozjímať, pomodliť sa. Fotografovanie v tejto kaplnke je však zakázané.

Z iniciatívy nitrianského biskupa Mons Viliama Judáka v roku 2019 udelil Svätý Otec František kláštornému kostolu titul bazilika minor.

Informácie som čerpala z veľmi peknej brožúrky Sprievodca Benediktinským kláštorom v Hronskom Beňadiku a z rozprávania sprievodkyne.