Levice - Busta Kálmána Kittenberga

Busta Kálmána Kittenberga, rodáka z Levíc sa nachádza v parčíku oproti synagóge. Sochu slávnostne odhalili len nedávno - 10.októbra 2021 pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia.
Iniciátorom osadenia sochy bol zakladateľ Levického okrášľovacieho spolku Csaba Tolnai. V máji 2018 maďarský sochár Tibot Túri Torok venoval okrášľovaciemu spolku bustu Kalmána Kittenberga. Slávnostného odhalenia sochy sa zúčastnili zástupcovia  Levického okrášľovacieho spolku a Levického skautského oddielu K. Kittenbergera, autor sochy, zástupcovia partnerského mesta Erd a mesta Nagymaros, kde Kittenberg zomrel, ako aj zástupcovia mesta Levice.

Kto bol Kalmán Kittenberg ?, ako sme sa dozvedeli z dvojjazyčnej tabuľky pri buste, Kalmán Kittenberg bol zoológ, africký výskumník, spisovateľ, učiteľ a poľovník.
Narodil sa 10.10.1881 v Leviciach, kde vychodil základnu aj strednú školu. Už v detstve mal rád prírodu, hlavne ho zaujímali vtáci. Veľa čítal o afrických cestách a exitickej prírode. Od svojho učiteľa na pedagogickej škole sa naučil preparovať. Keďže mal 7 súrodencov, rodičia mu nemohli platiť štúdiu na vysokej škole v Budapešti, preto si ho hradil sám. V roku 1902 ukončil vysokú školu ( nedokončil ju pre nedostatok financii) a stal sa učiteľom v meste Tatrang. Keď dostal ponuku na cestu do Afriky, do dnešnej Kene, od Národného múzea, kde mal preparovať zvieratá  prijal ju. V Afrike ochorel na maláriu, ale vyliečil sa. Neskôr počas pobytu v Etiópii skúmal hlavne vtáctvo a slonov. Až do roku 1914 pravidelne posielal obrovské balíky vypreparovaných živočíchov. Spolu takto poslal viac ako 60 000 exemplárov africkej fauny. Z toho 3713 stavovcov a okolo 57 000 bezstavovcov. Objavil a zdokumentoval okolo 300 nových druhov živočíchov ktoré dovtedy neboli známe pre vedu, 40 z nich je pomenovaných práve po ňom. Počas 1. svetovej vojny, ktorá zasiahla aj východnú Afriku mu Briti zadržali jeho trofeje aj nástroje. Päť rokov bol vo väzení v Indii. Na slobodu sa dostal v roku 1919 a vrátil sa domov, kde sa stal editorom poľovníckeho magazínu Nimród, neskôr bol jeho majiteľom. Naďalej ho lákala Afrika, do ktorej sa aj vrátil. Tu sa zaoberal odchytom divej zveri pre ZOO. Nachytal podľa svojich poznámok 120 kusov divokej zveri, ktorú doviezli do Maďarska. Po 2.svetovej vojne sa presťahoval do Nagymarosu, kde sa oženil. V roku 1950 začal pracovať v Národnom múzeu v Budapešti. Mal smolu, počas revolúcie v múzeu zhorela väčšina jeho zbierky z Afriky. Východnú Afriku si zamiloval na celý život a bol tu šesťkrát. Strávil tam spolu 16 rokov svojho dobrodružného života. Aj na sklonku života, keď už nemohol pre zhoršujúce sa zdravie naštíviť Afriku, pomáhal organizovať nové africké expedície, ktorých sa už on nedožil. Zomrel 4.1.1958 na mozgovú príhodu, pochovaný je v Budapešti. Dnes je v jeho dome v Nagymarosi zriadená životopisná expozícia a návštevnícke stredisko. Jeho rodný dom v leviciach už neexistuje.

O svojich zážitkoch napísal aj knihy : v roku 1927 mu vyšla kniha Moje zberateľstvo a poľovanie v Afrike, v roku 1930 druhá kniha Zmenená Afrika . O Afrike napísal ešte dve knihy: Od Kilimandžára k Nagymarosu a Moja posledná africká poľovačka. Vyšli vo viacerých vydaniach, ale v slovenčine nevyšla žiadna jeho kniha.

Kalmán Kittenberg viackrát navštívil Levice a v Tekovsjkom múzeu sa nachádza niekoľko predmetov, ktoré múzeu daroval (napríklad „Morská huba", lebka leva, náhrdelník s mušľami, ktorý dostal od jedného z afrických kmeňov. V odbornej knižnici sa nachádza kniha s jeho osobným venovaním a podpisom.)


Socha Kálmána Kittenbergera stojí tiež v Nagymarosi, kde každý rok organizujú na jeho počet podujatie. V Leviciach sa nachádza ulica s jeho menom a tiež skautský oddiel nesie jeho meno. Vo Veszpréme po ňom pomenovali zoologickú záhradu.

https://mylevice.sme.sk/c/20636664/kalman-kittenberger-takmer-zabudnuty-cestovatel-z-levic.html
https://los-levice.sk/kalman-kittenberger/

Malá nenápadna socha oproti synagóge a koľko zaujímavého som sa o mne neznámom Kálmánovi Kittenbergovi na internete dozvedela.