Topolčianky - Zubria zvernica a náučný chodník

Keď sme boli v Topoľčiankách, nedalo nám nenavštíviť Zubriu zvernicu. Je vzdialená od Topoľčianok asi 12 km. Doviezli sme sa na menšie parkovisko a odtiaľ sme išli asi 500 m. Po asfaltovej ceste, kde je vjazd povolený len lesnej správe sme sa dostali k dvom rodinným domkom. Tu bola aj pokladňa. Lístok jedného dospelého stojí 2 €. To čo sa vyberie na vstupnom sa použije na chov zubrov. Je tu možnosť malého občerstvenia a posedenia. Pri zakúpení vstupeniek dostane každý malú knížku, kde sa dozviete zaujímavosti o Zubrej zvernici.

Zvernicu obhospodarujú Lesy SR š.p., odštepný závod Topoľčianky.

Na malom upravenom priestranstve si môžete oddýchnuť, posedieť, deti sa môžu zahrať. Najskôr sme vyšli po schodoch na balkón drevenej budovy. Je po celom obvode budovy. Ak ho celý prejdete dozviete sa z historických fotografii niečo o tejto zubriej zvernici a naskytne sa Vám pohľad na zubrov, ktorí sa vo veľkej miere zhromažďujú práve tu, lebo tu majú vodu a dostávajú tu aj potravu.

Dozvedeli sme sa, že Zubria zvernica bola vybudovaná v roku 1958. V tom roku sem boli privezené prvé dva zubry - Beyryeg a Beylianka z územie dnešného Bieloruska. Onedlho k nim pribudli ďaľšie zubry z Poľska - známy Putifár a Pumarka a tiež mladý zubor Sivák. Prvé mláďa sa tu narodilo na začiatku 60-tych rokov minulého storočia. Doposiaľ sa tu narodilo 179 zubrov. Nadbytočné jedince boli umiestnené v ZOO a tiež v súkromných chovoch po celej Európe. Legendárny zubor Putifár sem bol privezený v roku 1959. Vážil 1230 kg. Mal 14 rokov. Uhynul 28.4.1970 ako 21 ročný. So svojou váhou 1230 kg patril k najmohutnejším jedincom ( obyčajne zubry dosahujú váhu 500 - 1000 kg ).

Zubria zvernica má 140 ha. Z toho 27 ha výmery zaberá chovateľské jadro, ktoré slúži na chov zubrov a zvyšných 113 ha je ochranné pásmo, ktorého účelom je elimitovať prípadné úteky zubrov z chovateľského jadra.

Okolo zubriej obory vedie Lesnícky náučný chodník Zubria zvernica. Má dĺžku 2.500 m a prevýšenie 40 m. Prejdete ho asi za hodinu. Náučný chodník má 10 zástaviek. Vybudovali ho Lesy SR š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Topoľčianky, pri príležitosti 50. výročia vzniku Zubrej zvernice. Priznám sa, že my sme prešli len malú časť tohto chodníka.

Z brožúrky, ktorú sme dostali pri zakúpení vstupeniek sme sa dozvedeli,že zubry žijú v rodinných stádach, ktoré obyčajne vedie najskúsenejšia zubrica s mláďaťom. Počas ruje preberá vodcovstvo najsilnejší býk., ktorý chráni stádo pred sokmi. Pri súbojoch si zubry často spôsobujú aj vážné zranenia. Ruja prebieha v auguste a septembri. Po deviatich mesiacoch sa narodí zväčša jedno teliatko.

V Topoľčianskej obore sa chovajú zubry hrivnaté, ktoré dosahujú dĺžku tela 300 cm, výšku v kohútku 170 - 200 cm, hmotnosť 500 - 1000 kg. Začiatkom 20. storočia bol na pokraji vyhynutia. Vo voľnej prírode bol úplne vyhubený. Prežilo len 54 jedincov chovaných v zajatí. Dnes, vďaka dôslednej ochrane žije na svete 4.431 jedincov ( údaj z roku 2010 ). Príbuzné druhy zubra hrivnatého sú bizón americký, ktorý žil na trávnatých prériach Severnej Ameriky. Koncom 19.st. tu bol takmer vyhubený nadmerným lovom. Dnes žije iba v rezerváciach a v súkromných chovoch asi 75.000 bizónov. Ďaľším príbuzným druhom je byvol. Najznámejší je byvol africký a byvol vodný ( na juhu Azie ). Pratur divý žil v pralesoch Európy. Posledný jedinec bol podľa dochovaných záznamov ulovený na území dnešného Poľska v roku 1627.

Od polovice 20.storočia sa zubor hrivnatý vo voľnej prírode vyskytoval len v Poľsku. Prvý výskyt zubra na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1973 v oblasti Poloniny. Od tohto roku sa jednotlivé zubry alebo aj malé čriedy zdržiavali na týchto miestách mnoho krát. V polovici decembra 2004 bol uskutočnený niekoľko desaťročí plánovaný projekt vypustenia 5 ks zubrov do voľnej prírody v Národnom parku Poloniny, v severovýchodnom cípe Slovenska. Tieto jedince by mali s poľskými zubrami vytvoriť stabilnú populáciu v tejto časti Karpát.

Návšteva Zubriej zvernice bola spestrením nášho výletu. Dozvedeli sme sa niečo viac o týchto najväčších európskych cicavcoch.

Pri návšteve náučného chodníka Zubria zvernica sa oboznámite so súčastnosťou i minulosťou chovu zubrov v tej lokalite.