Vieska nad Žitavou - Arborétum Mlyňany SAV

Turistické cíle • Arboretum

vstup do areálu • Fotografie (61) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (61 fotografií)

infopanel pri vstupe do areálu arboréta

areál arboréta

Vstoupit do fotogalerie (61 fotografií)

V obci Vieska nad Žitavou sa nachádza Arborétum Mlyňany SAV (Slovenskej akadémie vied).

Z histórie .

Arborétum Mlyňany založil v roku 1892 uhorský šľachtic dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. Ako 23-ročný sa oženil s Antóniou Migazziovou a získal mlyniansky veľkostatok, ku ktorému pripojil dubovo-hrabový lesík vo Vieske nad Žitavou.
V roku 1894 bol pod vedením staviteľa Guttmanna dokončený kaštieľ. Štefan Ambrózy často cestoval a pobýval uprostred bohatej vegetácie na juhu Talianska. To ho viedlo k začatiu vysádzania drevín získaných od zahraničných dodávateľov z Nemecka, Francúzska a Anglicka. Vysádzal ich spolu s českým záhradníkom Jozefom Mišákom do 40 ha dubovo-hrabového lesíka. Ich cieľom bolo sústrediť v parku čo najviac cudzokrajných, najmä vždyzelených, drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich klimatických podmienkach. Aklimatizácia drevín vyžadovala špeciálne podmienky, ktoré im pestovatelia vytvárali zahustenými výsadbami. Prvé stromy vysadili v blízkosti kaštieľa už v roku 1894. Išlo o borievku virgínsku, z nich sa dodnes zachoval jeden exponát a to pri hlavnom vchode. Ďalej to bola cezmína ostrolistá, vavrínec lekársky, vresovec mäsový, pachysandra vrcholová, andromédka sivolistá,dráče, lykovec voňavý,gaultéria indiánska, kalmie,pieris, hlohyňa šarlátová.
V roku 1901 sa v parku rozšíril sortiment vždyzelených druhov. Vysadili sa okrasné kultivary aukuby japonskej, cezmíny ostrolistej, rododendrony a rôzne kultivary krušpánu.
v roku 1905 bol vo výsevoch tuje západnej objavený zaujímavý semenáč, ktorý rastie úzko stĺpovito a preslávil arborétum ako tuja mlynianska. Zaujímavý bol aj nález vždyzeleného duba pri obci Horné Lefantovce v roku 1909 a jeho následná introdukcia do arboréta pod názvom Ambrózyho dub.

V roku 1914 Ambrózy-Migazzi opustil arborétum a usadil sa v Tane v Maďarsku. Neďaleko obce založil arborétum Jeli. O mlyňanský park sa naďalej staral Jozef Mišák, ktorý pokračoval vo výsadbe arboréta. Po roku 1931 postupne preberal starostlivosť o park jeho žiak Jozef Richtár, ktorý po skončení II. svetovej vojny podporoval myšlienku na zoštátnenie arboréta.

V roku 1947 prechádza arborétum do rúk Povereníctva školstva a osvety, v roku 1951 bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Stalo sa samostatným vedeckým ústavom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a v roku 1953 preberá Arborétum mlyňany Slovenská akadémia vied SAD. O niekoľko rokov tu vzniká ústav dendrobiológie.

Arborétum dnes :

Pri vstupe do arboréta sme dostali mapku arboréta, kde sú vyznačené náučné chodníky :
- Náučný chodník Ambrózyho vždyzeleným parkom
- Náučný chodník Plochou východoázijských drevín
- Náučný chodník Plochou severoamerických drevín
- Náučný chodník Plochou drevín zo Slovenska
- Náučný chodník Plochou drevín zo Severnej Kórey

Prechádzku po arborétu sme začali pri soche Ivana Vladimiroviča Mičurina - ruského botanika, šľachtiteľa a ovocinára. Vypestoval asi 300 nových druhov ovocia, hlavne jabloní, vhodných najmä pre drsné podmienky vnútrozemského podnebia stredného Ruska.
Pokračovali sme širokým chodníkom, kde bolo veľké teplo, k rozáriu. Bohužiaľ väčšina ruží už bola odkvitnutá, čo nás mrzelo. Pokračovali sme okolo tuji mlynianskej a okolo jazierka ku kaštieľu, pred ktorým sa v parčíku nachádza busta zakladateľa arboréta dr. Štefana Ambrózy-Migazziho. Nahliadli sme aj do jeho pracovne. Páčili sa nám rôznofarebné oleandre vysadené do kvetináčov pri vchode do kaštieľa.
Od kaštieľa sme pokračovali jednotlivými okruhmi. Tu už bolo všetko prevažne zelené, veď tu rástli prevažne vždyzelené stromy z rôznych kútov sveta. Tu sme boli väčšinou chránení pred slnkom. Len občas sme prechádzali lúkami s jazierkami, nie príliš lákavými na pohľad. Dostali sme sa aj na detské ihrisko a nakoniec sme prechádzali ázijským chodníkom, ktorý bol trocha pestrejší - jazierka, menšie stavby.

Horúčava nás vyhnala z arboréta skôr ako by si zaslúžilo. Za prijateľnejšieho počasia by sme tu určite vydržali dlhšie. Niektoré stromy mali na konároch zavesené menovky, čo bolo fajn. Trocha som bola z arboréta sklamaná. Rozárium bolo bohužiaľ už takmer odkvitnuté, chýbalo viac vodných prvkov - jazierka znečistané, voda vo fontánke chýbala. Ale obhospodarovať tak veľký priestor asi nie je jednoduché. Arborétum patrí SAV a tá tu asi rieši hlavne svoje výskumné úlohy.