Taliansko - Toskánsko - San Gimignano - mesto so stredovekou architektúrou so 14 vežami

Turistické cíle • Dům, budova

Čertova alebo diablova veža • Fotografie (12) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

radnica s vežou

ďalšie veže, niektoré boli i obývané

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

Mesto San Gimignano so 7.000 obyvateľmi na mňa zapôsobilo veľmi dobrým dojmom. Ide o starobylé mestečko na náhornej plošine. Mestečko sa preslávilo stredovekou architektúrou so 14 vežami. Od roku 1990 je zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Trocha z histórie :

Dejiny mestečka sa začínajú písať v 4. storočí pred n.l. kedy tu Etruskovia zakladali osady. V období antického Ríma bolo založené sídlo, ktoré v 2. polovici 6. storočia obsadili Longobardovia. Terajšie meno má mesto až od 10. storočia. V 11. storočí bolo San Gimignano malou dedinkou so 4 domami, ale už o sto rokov neskôr bola z neho mestská komúna (1199). Mesto vďaka významnej polohe, ležalo na ceste Via Francigena, čo bola obchodná cesta spájajúca oblasť Talianska s Francúzskom, a tiež vďaka pestovaniu šafránu a vinnej révy rýchlo bohatlo. Obchodovalo až so Sýriou a Egyptom. Pre mesto bol tragický rok 1348, kedy ho zasiahol mor a potom sa už nepodarilo jeho slávu obnoviť. Morová epidémia usmrtila vyše 80 % obyvateľov, vtedy sa mesto dobrovolne pripojilo k Florencii a jeho význam začal upadať. A vlastne aj vďaka tomu je dnes mestom so zachovanou stredovekou architektúrou.

Mesto San Gimignano malo kedysi 72 vysokých veží, nazývaných rodové veže. Šľachtické rody stavali nielen honosné paláce, ale aj obranné veže. Pri výstavbe sa snažila každá rodina postaviť čo najvyššiu vežu, ktorá tak mala predstavovať bohatstvo a moc zámožných obchodníkov. Rodové veže slúžili niekedy aj k bývaniu a plnili teda nielen obrannú funkciu, iné boli bez okien. Najvyšší počet ich bol v 14. storočí. V dolnej časti veže býval obchod alebo dielňa, nad ním obývačka, vyššie spálne a úplne na vrchu pod strechou bola kuchyňa, aby v prípade požiaru všetko nezhorelo. Kamenné múry veže sa stavali dvojité, medzeru medzi nimi vyplňovala hlína, aby objekty dobre odolávali ohňu. Dovnútra sa vstupovalo vyvýšeným vchodom pomocou zaťahovacieho rebríka. Rovnako sa chodilo aj do vyšších poschodí. Na niektorých poschodiach je vidieť otvory, v ktorých boli nosné trámy držiace drevené balkóny.

Najvyššia veža je radničná veža Torre Grossa má 54 metrov a určovala najvyššiu prípustnú výšku. Každý sa predbiehal v stavaní a snažil sa postaviť vyššiu vežu ako má sused, ale často pri stavbách prekračovali hranicu technických možností a preto radnica v roku 1255 vydala zákaz stavby nových veží. Druhá najvyššia veža u paláca Palaza del Podesta má 51 metrov.
Zaujímavé sú aj veže "dvojičky", ktoré dal postaviť rod Salvucciov. Tomuto mestečku sa kvôli veľkému počtu veži hovorí aj "Manhattan stredoveku".
Ďalšou zaujímavou je "Čertova alebo diablová veža". Podľa povesti jej majiteľ nebol dobrý človek. Raz keď odcestoval na dva dni, obyvatelia mestečka mu pod vrcholom veže pristavali akoby rohy a vežu ešte nadstavili. Po príchode z cesty si išiel hneď ľahnúť a ráno keď sa zobudil, bol presvedčený že mu to spravil čert. Hrozne sa naľakal, z mesta sa odsťahoval a obyvatelia mali pokoj od zlého suseda.

Toto mestečko s vežami, opevnením, stredovekou architektúrou budov či vyhliadkou nad mestom sa stalo mojou topkou celého nášho poznávacieho zájazdu po Toskánsku.