Rakúsko - Viedeň - Škótsky kostol (Schottenkirche)

Turistické cíle • Kostel

pohľad na hlavný oltár a zaujímavý strop

vchod do kostola

ani na tomto kostole nechýbajú rakúske vlajky a prátka popiska

hodiny zaujímavo umiestnené na boku veže

zakladateľ Škótskeho kláštora s kostolom - Henrich II. Babenský (Jasomirgott)

hodiny umiestnené nie na čele, ale z boku veže

umiestnenie sochy zakladateľa na bočnej fasáde kostola

hlavný portál so sochou Panny Márie s dieťaťom

ďalšie dvere

jasličky pri jednom z bočných oltárov

freska pod klenbou chóru

freska predstavuje ualoženie kláštora a udelenie privilégií

umiestnenie frasky

hlavný oltár a jeho okolie

maľovaný strop

strop

toto mravorové zoskupenie na stĺpe nás zaujalo

umiestnenie mramorového súsošia medzi oblúkmi

ďalšie sošky

klavný oltár

jeden z bočných oltárov

kazateľnica

hlavný oltár

bočný oltár

ešte raz varhany a freska pod nimi

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Na námestí Freyung sme mali v pláne zavítať do Škótskeho kostola (Schottenkirche) a pasáže Paláca Ferstel (Palais Ferstel) https://www.turistika.cz/mista/rakusko-vieden-palac-ferstel-palais-ferstel/detail , nakoniec nás zaujala aj Rakúska fontána https://www.turistika.cz/mista/rakusko-vieden-rakuska-fontana-austriabrunnen/detail .

Škótsky kláštor s kostolom Panny Márie, známy aj ako Škótsky kostol sa nachádza v 1.viedenskom okrese Vnútorného mesta. Jeho história je dlhá, bohatá. Založil ho v roku 1155 vojvoda Henrich II. Babenský, známy ako Jasomirgott keď povolal do Viedne írskych mníchov. Írovia v rannom stredoveku začali s misijnou činnosťou na európskom kontinente, s tzv. iroskotskými misiami. Vtedajší latinský názov pre Írsko bol Scotia Maior, podľa niekdajšieho keltského kmeňa Škótov. Od 3.-.5.storočia odtiaľ pochádza označenie pre írskych mníchov "Škóti" alebo "Íroškóti" (preto škótsky kláštor).

Kostol bol pôvodne románskou trojloďovou bazilikou s kryptou, ktorá bola po zásahu bleskom v roku 1638 prestavaná v ranobarokovom slohu.

Na kostole z jeho vonkajšej strany nás zaujal vchod, nad ktorým hlavný portál v roku 1651 vytesal majster Bartolomäus Kholl a sochár Kracker z Viedne do niky vložil sochu Panny Márie s dieťaťom.
Na bočnej kostolnej stene sa nachádza socha zakladateľa kláštora Henricha Jasomirgotta.

Interiér kostola sa nám veľmi páčil. V kostole je niekoľko oltárov. Oltárny obraz Glória z roku 1671 od maliara Joachima von Sandrarta bol v čase rekonštrukcie v 80.-90. rokoch 19.storočia prenesený do inej časti kláštora. Nový hlavný oltár v tom čase navrhol rakúsky architekt Henrich von Ferstel (1828-1893), ktorý je aj autorom neďalekého Fersten paláca s krásnou pasážou. V strede oltára sa nachádza mozaika zobrazujúca adoraciu Panne Márii s Ježiškom sv. Gregorom Veľkým, sv. Benediktom z Nurzie, Jánom Krstiteľom a Henrichom Jasomirgottom. Navrhol ju maliar Michael Rieser (1828-1905).
Okrem hlavného oltára sú tu bočné oltáre s oltárnymi obrazmi od rôznych umelcov. Joachim von Sandrart okrem hlavného obrazu nakreslil aj obrazy pre Oltár apoštolov (1652) či Svätého kríža (1654). Ďalšie tri oltáre namaľoval Tobias Pock : sv. Šebestiana (1650), Mariánsky oltár(1655) a oltár sv. Benedikta (1654). Koncom 20.st. bola odkryté jeho freska sv. Wolfganda (namaľovaná okolo roku 1655). Obraz Gregora Veľkého namaľoval Georg Bachmann(1652). Obrazy na oltár sv. Anny a Barbory boli pripísané Jeronomu Joachimovi(1656-1659).
Zaujala nás aj freska pod klenbou chóra, ktorá predstavuje založenie kláštora a udelenie privilégiií.
Páčilo sa nám aj dielo z mramoru, ktoré sa nachádzalo na stĺpe vo vnútri kostola. Obe sme si ho vyfotili a takých zaujímavých diel, ktoré upútali našu pozornosť bolo viac. Krásne vymaľovaný bol napr. aj strop, či pohľad k hlavnému oltáru, ktorý bol navyše vianočne vyzdobený, nechýbali jasličky.