Rakúsko - Viedeň - Baziliškov dom (Basiliskenhaus)
V centre Viedne známa kľukatá ulička Schönlaterngasse - Krásna lampašová ulička pomenovaná podľa lampáša pripevneného na budove č. 6 existujúca už v stredoveku ponúkne návštevníkovi veľa zaujímavého z histórie. Dnes sa na dome nachádza len kópia z roku 1971, pôvodný lampáš sa nachádza vo Viedenskom múzeu.
Najznámejšou budovou tejto ulice je dom č. 7 Basiliskenhaus - Baziliškov dom. Gotické pivničné múry pochádzajú z 13. storočia, keď sa mu ešte hovorilo dom u Červeného kríža. Ide o trojposchodovú budovy so štvrtým mansardovým poschodím v radovej zástavbe. V prízemí, kde sú aj vchody do budovy sa nachádza aj antikvariát a knihkupectvo. Okná sú zdobené šambranami. Približne v strede čelnej strany budovy je umiestnený výklenok s baziliškom, pod ním je na nástennej maľbe znázornený pekárov učeň so zrkadlom, ako oslepuje nebezpečného tvora, najnižšie je nápise v skratke hovoriaci o príbehu o baziliškovi.
Na budove je umiestnená aj menšia pamätná tabuľka obetí nacistov s textom : Spomienka Erwin Abeles, Sissl Berkovicz, Pauline Ekssein, Rudolf Ekrrein a Alois Löwy žili v tomto dome až do svojej deportácie v rokoch 1939/1942.
Existujú dva príbehy o baziliškovi.
Prvý príbeh hovorí, že slúžka keď išla do studne pre vodu uvidela na dne čudo a zo studne vychádzal obrovský smrad. Jeden nebojácny chlapec mysliac si, že dievča si vymýšla, spustil sa do studne. Tam uvidel hrozného tvora, ktorý pripomínal kohúta, hada a ropuchu. V studni od hrôzy omdlel, chlapi ho vytiahli. Keď porozprával čo v studni videl privolaný učený lekár povedal, že to bude bazilišek, ktorého nikto nepremôže ani šablou, mečom ani ohňom. Dá sa ho zbaviť len pomocou zrkadla, v ktorom by mu jeho hrozný odraz spôsobil smrť. Nikto z prítomných ale nemal odvahu sa do studne spustiť. Ľudia teda studňu zasypali kamením. Odvážny chlapec ten deň zomrel.
Druhý príbeh má šťastný koniec. V roku 1212 žil v dome zlý, lakomý pekár, ktorý svojej dcére a tovarišom robil zo života peklo. Tovariš Hans po čase požiadal pekára o ruku jeho dcéry. Ten sa mu však vysmial a povedal, že mu dá dcéru len až kohút znesie vajíčko.
Po nejakom čase nad dvorom preletel kohút, ktorý zhodil do studne vajce. Keď išla slúžka nabrať zo studne vodu, zľakla sa, lebo z nej vychádzali záblesky svetla a hrozný zápach. Učený lekár povedal, že v studni bude bazilišek, ktorého možno poraziť len nastavením mu zrkadla. Do studne sa spustil tovariš Hans aj so zrkadlom, netvor keď sa uvidel v zrkadle sa rozbil na kusy.
Pekárovi nezostávalo nič iné než dať hansovi svoju dcéru za ženu.
Pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto udalosť dal v roku 1577 osadiť vtedajší majiteľ knihkupectva. V roku 1740 bola tabuľa zničená, v roku 1932 pri rekonštrukcii bola pridaná freska s nápisom o danej udalosti.
Dnes sa vo výklenku na dome nachádza zvierací útvar z pieskovcového zlepenca ako domové znamenie.
Příspěvky z okolí Rakúsko - Viedeň - Baziliškov dom (Basiliskenhaus)





