Ostrava - Moravská Ostrava - ulice Stodolní

Turistické cíle • Ulice

ARNIÉS

Stodolní

CHAMPIONS v nárožnej budove

CHAMPIONS barber shop

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (18 fotografií)

Stodolní je ulicou v centre Ostravy, je dlhá necelých 400 metrov v ostravskom mestskom obvode, začína u ulice Nádražní a končí u ulice U kluziště. Ulica bola v minulosti nazývaná ,,ulicou, ktorá nikdy nespí", dobre ju poznajú nielen obyvatelia Ostravy a Českej republiky, poznajú ju aj v zahraničí.

Stodolní bola známa zábavou, množstvom, približne 60 barov, klubov a reštaurácii navštevovala predovšetkým mladá a stredná generácia, žilo sa až do rána. Na Stodolní sa konávali aj rôzné koncerty, vystúpenia, stretnutia s umelcami, žilo to tam, Stodolní bola jedno z centier zábavy mesta.
Píšem o Stodolní v minulom čase, jej sláva upadá, niektoré bary sú už zatvorené, chodí tam už málo ľudí. Kedysi sa na Stodolní zabávalo aj cez týždeň, dnes tam od pondelka do štvrtka nechodí takmer nikto.

Vráťme sa do minulosti, názov dnešnej ulice Stodolní je spätý so stodolou, na mieste dnešných murovaných domov na ulici v minulosti stáli stodoly. Stodoly stáli na dnešnej ulici už pred storočiami. Stodolní stála vtedy mimo mesta na predmestí za hradbami, bola jedným z najväčších zhlukov stodôl. Mesto v minulosti trápili časté požiare, stodoly a rôzné hospodárske objekty boli totiž stavané prevažne z dreva, dobre horeli a šírili požiar, z týchto dôvodov ich stavali mimo obytného centra. Stodoly začali po rokoch postupne upravovať na obytné domy, nové domy sa začali stavať na pozemkoch bývalých stodôl.

Od 90. rokov 19. storočia na Stodolní začali stavať aj nové murované honosnejšie poschodové budovy a to prevažne od centra, od ulice Nádražní. Stodoly z ulice zmizli v období začiatku 20. storočia. Nahradzovali ich aj novopostavené hospody a hotely, bývalý Hotel Slávia otvorili už v roku 1899. Pribúdali ďalšie hospůdky, zábavné šantány, spomeňme aj Hotel Brioni. Jeho názov bol podľa Brionských ostrovoch v dnešnom Chorvátsku, v roku 1894 ich kúpil vtedajší riaditeľ Vítkovíckých železáren Paul Kuplelwieser.
Po druhej svetovej vojne Stodolní spustošili neprispôsoviví občania, ktorí ju devastovali. Po roku 1990 došlo k výraznej zmene, ulica sa zmenila na ulicu reštaurácii, klubov, kaviarni, šantánov, svoju činnosť zahájil aj klub Černý pavouk, najskôr šlo o antikvariát, neskôr centrum básnikov, muzikantov a neformálnych umelcov, konali sa tam aj koncerty a výstavy.

Ja som na Stodolní nevyrazil v tej najlepšej dobe v piatok alebo v sobotu večer, ale v pracovný deň doobeda. Bolo to už čiastočne v období jej zašlej slávy, ale aj tak v tejto dobe bary a iné podniky odpočívajú. Stodolní som prešiel v smere od železničného nádraží Stodolní až po ulicu Nádražní. Na začiatku ulice ma zaujalo dielo street artu mural. Ide o dielo streetartového umelca Martina Gelnara a jeho kolegov, na diele pracovali 14 dní.