Ostrava - Polský dům - Dom Polski

Turistické cíle • Dům, budova

nárožná časť s vchodom a vežou • Fotografie (20) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

Polský dům

krásne architektonické prvky

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

Pokiaľ ste milovníkom nádherných historických stavieb, určite vám pride ľúto, ako dnes vyzerá secesný klenot - Polský dům v Ostrave.

Polský dům - Dom Polski postavili v roku 1900 Poliaci, ktorí do Ostravy prichádzali za prácou. Po hospodárskej krízi v 70. rokoch 19. storočia sa na ostravsku začal rýchly rozvoj moderného ťažobného a hutnického priemyslu. Rozvinutý priemysel prinášal aj voľné pracovné miesta a túto príležitosť využilo aj mnoho občanov z Poľska, ktorí sa za prácou prisťahovali do Moravskej Ostravy. Najviac, tisíce sa ich prisťahovalo z Halíče. V tom období v Ostrave už bol zriadený Český národný dom ( v súčastnosti Divadlo Jiřího Mirona), Nemecký dom (zbúraný po skončení druhej svetovej vojne) a preto aj poľská menšina túžila postaviť si svoj kultúrny stánok.

Na rozdiel od finančne dobre založených nemeckých a českých obyvateľov Ostravy to mali Poliaci oveľa ťažšie, ale nakoniec sa ich myšlienka a túžba stali skutočnosťou. Pomoc pre výstavbu poskytli aj zámožní rodáci z Krakova, išlo o pomoc finančnú a aj stavebnú - kamene a tehly zo zbúraných mestských krakovských hradieb. Tieto tehly a kamene mali vložiť do režného múriva ako pripomienku národných väzieb poľskej komunity. Veľkú pomoc pri jeho výstavbu poskytol aj lekár MUDr. Waclaw Seidl z Dolní Lutyně.

Poľský dom postavili podľa návrhu krakovského architekta Stanislawa Bandrowského, ktorý bol inšpirovaný dielami známeho krakovského architekta Teodora Mariana Talowského. Ten v projekte domu spojil prvky neskorého historizmu a nastupujúcej secésie.

Budova má v pôdoryse tvar písmena L s nárožným vstupným oválnym rizalitom ukončeným atikou a kopulou s dekoratívnou kovovou mrežou. Priečelie od ulice Poděbradovej zdobí stredná časť s rozmerným termálovým oknom a trojuholníkovým štítom so sochárskou výzdobou. Na rímse sú po stranách gule s reliéfmi poľských orlov. Fasády domu sú bohato členené architektonickými detailami a prvkami. Slávnostné otvorenie domu sa konalo 8. až 9. septembra 1900, začalo omšou v kostole sv. Václava, odtiaľ sa sprievod presunul do novej budovy.

Poľský dom sa stal centrom poľskej kultúry a vzdelávania, mal poľskú knižnicu, sporiteľňu, čitáreň, stretávali sa v nej rôzne poľské organizácie.

V južnom krídle sa nachádza sála o rozmeroch 16 x 9,5 metra. V sále bolo aj javisko o rozmeroch 9 x 6 m, ktoré slúžilo na príležitostné divadelné a hudobné predstavenia, napríklad potulné divadlo, konávali sa v ňom aj plesy.
K hale bola zo západnej strany pripojená reštaurácia a bufet, v severnej časti sa nachádzala malá hala prístupná priamo z vestibulu. Počas druhej svetovej vojny v dome sídlil Hitlerjugent, po vojne sa Poliakom podarilo budovu získať späť. Od roku 1950 bol dom Ľudovým družstvom Poľský dom. V 60. rokoch k budove pristavali hotel.

Po privatizácii v roku 1991 sa dom dostal do finančných problémov. Pre majetkové spory, ktoré skončili až na súde je od konca roku 2007 zatvorený. Poľský dom je stále zatvorený a chátra, je bez využitia.

Poľský dom je postavený na okraji centra mesta u križovatiek ulíc Českobratrská a Poděbradová.