mesto Martin - Memorandové námestie

Mesto Martin ležiace v severnom okraji Turčianskej kotliny ohraničené Malou a Veľkou Fatrou sa stalo v druhej polovici 19. storočia centrom slovenského národného života.

Jedným z námestí v meste je aj malé námestíčko - Memorandové námestie, ktoré je pamätným miestom v histórii Slovenska a mesta Martin. Na priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom a evanjelickou školou sa v dňoch 6. a 7. júna 1861 za prítomnosti okolo 6 tisíc učastníkov konalo Memorandové zhromaždenie slovenského národa. Na tomto mieste sa zišli slovenskí politici na čele so Štefanom Daxnerom a došlo tu k podpísaniu veľmi významného dokumentu - Memoranda národa slovenského, v ktorom sa požadovalo zákonmi zabezpečiť rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku. 26. 6. 1861 bolo toto memorandum predložené predsedovi uhorského snemu a cisárovi Františkovi Jozefovi I. Z požiadavok uvedených v referende bolo vyhovené iba čiastočne, neboli splnené v plnom rozsahu. Túto událosť pripomína pamätná bronzová reliéfna plastika z rokov 1932 - 1933 na budove evanjelickej fary, ktorú postavili v roku 1931 podľa projektu vypracovaného domácim staviteľom Jozefom Hlavajom. Autorom tejto bronzovej plastiky vmurovanej do fasády budovy fary je Ján Koniarik. V texte pod reliefom sa píše - ,,Tu sa zišli 6. a 7. júna 1861 slovenskí vlastenci, štúrovci a spisovatelia, aby pre slovenský ľud vymohli rovnoprávnosť jazykovú, kultúrnu a národnú, ktorú žiadali v memorande,,.

Veľmi dôležitá udalosť sa v Turčianskom Svätom Martine konala aj 28. októbra 1918. Tato udalosť je známa ako Deň Deklarácie slovenského národa, v ktorom sa Slováci po skončení Prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko - Uhorska prihlásili k vzniku Československa.

Na Memorandovom námestí sa nachádza budova fary. Vpravo je evanjelický zborový dom a budova z roku 1834, v ktorej bolo umiestnené druhé slovenské evanjelické gymnázium. Je tu tiež zrekonštruovaná budova Biblickej školy.

Súčasťou námestia je aj tolerančný evanjelický kostol sv. Martina, ktorý bol postavený v roku 1784, po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 cisárom Jozefom II., kedy sa podarilo v Turčianskom Svätom Martine obnoviť evanjelický zbor augsburského vyznania, zvoliť si farára a zo zbierok martinských evanjelikov postaviť kostol. Do tej doby, než si postavili svoj kostol, museli evanjelickí veriaci navštevovať kostol v Necpaloch. Pôvodná stavba kostola bola bez veže a bez zvonov. Prvá veža bola drevená z roku 1792, murovaná veža bola ku kostolu pristavaná v rokoch 1885 - 1895, veža bola dokončená na spôsob polygonálnej neogotickej veže s trojhrannými štítkami a vysokým ihlancom. Sieňový priestor je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, má obiehajúcu protestantskú emporu spočívajúcu na stĺpoch. Organ kostola je z roku 1923, píšťaly pôvodného organu boli počas Prvej svetovej vojny zrekvírované pre vojenské účely. Kazateľnica je umiestnená na stĺpe, je nad ňou zdobený baldachýn. Boky oltára tvoria dva páry stĺpov, v strede je oltárny obraz. Za vchodom do kostola sú umiestnené pamätné tabule významných predstaviteľov, ktorí tu pôsobili. Fasády kostola sú členené podstrešnými oblučkovitými vlysmi a polkruhovo zakončene oknami.