Martin - Národný cintorín

Turistické cíle • Hřbitov

vstup na Národný cintorín Martin • Fotografie (26) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Národná kultúrna pamiatka - Národný cintorín Martin

hrob Martina Kukučína

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Občas idem do Martina, ale ešte som nebola na Národnom cintoríne, preto som poslednú návštevu Martina využila na návštevu tohto cintorína.

Národný cintorín v MARTIne je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Bol založený na konci 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a za národnú kultúrnu pamiatku. Celonárodný význam si cintorín získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. V tomto období bol MARTIN strediskom slovenskej kultúry a preto bol martinský cintorín vybraný ako miesto Národného cintorína.

Prvé známe meno, ktoré som uvidela na náhrobnom kameni bolo meno spisovateľa Martina Kukučína ( 1860 - 1928 ). V okolí bol napr. hrob Janka Kráľa ( 1822 - 1876 ) - najrevolučnejšieho štúrovského básnika. Na vrchu pomníka je orol, vták, ktorému sa chcel básnik podobať, aby mohol bol voľný. K tomu sa priznáva v jednej z najznámejších jeho básní : Orol vták ( Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami...)

Z predstaviteľov štúrovskej generácie sme našli hrob Jána Kalinčiaka ( 1822 - 1871 ) - spisovateľa, literárneho kritika, pedagóga, priateľa Ľ.Štúra. Na pomníku mal trikolóru. Podobný pomník s bielym krížom mal aj Ján Francisci ( 1822 - 1905), ktorý v revolučných rokoch 1848 - 1849 patril k najaktívnejším. Bol aj čestným predsedom Matice slovenskej.
Ďalším bol hrob Svetozára Hurbana Vajanského ( 1847-1916 ) a jeho manželky. Ten bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana ( ktorý v roku 1843 na fare v Hlbokom spolu s Ľ.Štúrom a M.Hodžom kodifikovali spisovnú slovenčinu ). S.H.Vajanský bol spisovateľ, publicista,literárny kritik a politik.

Na cintoríne sa vynímala biela hrobka rodiny Kuzmany. Pochovaný tu je aj Karol Kuzmány - spisovateľ, novinár, spoluzakladateľ i podpredseda Matice slovenskej. Vedľa je veľký pomník z červeného mramora rodiny Jesenských, kde odpočíva aj Janko Jesenský ( 1874 - 1945 ) - autor hlavne poviedok. Zaujímavý má pomník Andrej Kmeť - slovenský národovedec, archeológ, geológ, botanik, historik, etnograf.

Na Národnom cintoríne je pochovaných niekoľko spisovateľov - napr. František Hečko ( 1905-1960), najznámejší je jeho román Červené víno, ktorý bol aj sfilmovaný, či Július Barč Ivan ( 1909-1953), Máša Haľamová ( 1908 - 1995 ), písala poéziu. Z maliarov tu má pomník Martin Benka ( 1888 - 1971 ), sochár Fraňo Štefunka (1903 - 1974 ), či Karel Plicka ( 1899 - 1974 ) - český a slovenský výtvarník, fotograf, režisér, kameravan, folklorista a mnoho ďaľších.

Na začiatku cintorína upútajú pozornosť dva veľké pomníky menej známych mien - Igor Thurzo (1884-1926) - podnikateľ, verejný činiteľ, Miloslav Schmid (1881-1934) - bol organizátorom pri zakladaní systému dobrovoľnej požiarnej ochran na Slovensku. Zahral si v roku 1921 vo filme Jánošík, kde dostal roľu grófa Révaya.
Kto boli títo páni, som si našla len na internete.

Najkrajšie ( podľa mňa ) a najnovšie pomníky sa nachádzajú vľavo v hornej časti cintorína, neďaleko vstupu do miestneho cintorína. Ide o Národný pamätník olympionikov, ktorý bol slávnostne odhalený v roku 2014. Mne najznámejšie boli dve mená : krasokorčuliar Ondrej Nepela - olympijský víťaz v krasokorčuľovaní zo ZOH v Sapore v roku 1972 a Anton Tkáč - olympijský víťaz v dráhovej cyklistike z Montreálu 1976.
Hnďd vedľa je pamätník z červeného mramoru predstavujúci ľudské srdce a je venovaný všetkým darcom orgánov. Na pamätníku je aj krátka básnička :
Srdce aj dvakrát ožiť môže,
ten, čo ho dáva, odchádza.
A zázrak spravia
lekárové nože,
keď choré zdravím nahrádza.
Srdce už môže tĺcť,
hoc tancom,
ticho sa skláňam
pred jeho darcom.
M.L.

Viac o Národnom cintoríne v MARTIne napovedia fotografie.