mesto Martin - farský kostol sv. Martina

Rímskokatolícky farský kostol sv. Martina v meste Martin je postavený v ranogotickom štýle v jeho historickom centre, na námestí SNP. Kostol leží oproti obchodnému domu Prior a blízkym podchodom sa od kostola dostanete k Fakultnej nemocnici.

Kostol je najstaršou pamiatkou mesta, ktoré vznikalo práve ako osada budovaná okolo už postaveného kostola. Patrónom kostola je sv. Martin, podľa neho je pomenované aj mesto. Kostol pochádza pravdepodobne zo 70. rokov 13. storočia. Postavený bol na už existujúcom pohrebisku a mieste, kde predtým možno už stál ešte starší kostol, alebo kaplnka. Počas reformácie v 16. storočí tento kostol užívala Evanjelická cirkev. Späť do vlastníctva katolíckej cirkvi sa kostol dostal v začiatku 18. storočia, po potlačení povstania Františka II. Rákoczyho.

Z obdobia stredoveku, z prvej polovice 14. storočia sa vo svätyni kostola zachovali stredoveké fresky, ktoré boli počas jeho užívania evanjelikmi na začiatku 16. storočia zatreté olejovou farbou a vybielené vápnom. Zmenil to až požiar v roku 1871, pri ktorom horel hlavný oltár a čiastočne ohorel aj olejový náter na freskách a objavili sa pod ním pôvodné fresky. Bansko - bystrický biskup Ipolyi ich nechal zrenovovať, maliar fresky čiastočne premaľoval a nalakoval. Tou istou technikou k renovácii fresiek došlo aj v roku 1908, ale táto technika nebola najvhodnejšia, lak postupne vždy sčernal. Až počas reštaurovania v rokoch 1951 - 1952 konzervátor a reštaurátor Peter Mendel uviedol fresky do pôvodného stavu a dnes sú zaradené do súboru stredovekých nástenných malieb ako národná kultúrna pamiatka.

Svätyňa kostola je štvorcového pôdorysu, je zaklenutá krížovou klenbou s rebrami, ktoré sa pretínajú vo svorníku s reliefom Baránka. Víťazný oblúk je lomený s jednoduchým profilom. Portál do sakristie je jednoduchý, hlavný vchodový portál má lomený oblúk. Sakristia je tiež zaklenutá krížovou klenbou a má pôdorys v tvare štvorca.

Počas vojenského napadnutia neopevneného mesta v roku 1433 bolo mesto spustošené, mesto zhorelo takmer celé, a spolu s ním aj kostol. S obnovou a prestavbou kostola sa začalo v polovici 15. storočia, práce na prestavbe a úpravy pokračovali aj v ďalších storočiach, dnešnú podobu má kostol od 17. storočia.

Oltárny obraz Panny Márie ustavičnej pomoci je prácou Martina Benku. Dva bočné barokové oltáre sv. Jakuba a Panny Márie z doby po roku 1710, dal zhotoviť vtedajší biskup Pavol Réway. Ďalšie dva bočné oltáre sú rokokové z čias po roku 1750, na ich obrazoch sú znázornení apoštoli sv. Peter a Pavol. Krížová cesta so 14 zastaveniami a Pieta je dielom sochára, národného umelca Fraňa Štefunku. Drevená kazateľnica je z roku 1847.

Veža kostola je hranolovitá, má pôdorys štvorca a sú na nej umiestnené štvorciferníkové hodiny. Na múre kostola, nad oknom s vytrážou sú ešte jedny hodiny, tie sú ale slnečné. Kostol slúžil tiež ako miesto k poslednému odpočinku šľachtického rodu Révayovcov. Pri kostole sa nachádza tiež pamiatka zvonica s piatimi zvonami z roku 1754. Zvony sú rôznej veľkosti a váhy, do veže zvonice boli nainštalované v rokoch 1926 - 1927. Už sa nedá presne určiť, ktoré zvony boli vo veži pôvodné a ktoré pochádzajú z kostola. Nevie sa ani s určitosťou povedať, či bola zvovica už od svojho vzniku celá murovaná, alebo aj kombinovaná s drevom.

V okolí kostola je ešte umiestnená na podstavci busta Štefana Moysesa, biskupa a prvého predsedu Matice Slovenskej a socha Panny Márie.