Martin - Štúrovo námestie - SORELA 4

Turistické cíle • Náměstí

výzdoba s ľudovými motívmi, zaujímavý je štít pod strechou • Fotografie (75) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (75 fotografií)

sgrafity

aj táto časť mesta sa prispôsobuje dobe - široké ulice umožnili časť využiť na parkoviská

Vstoupit do fotogalerie (75 fotografií)

Mesto MARTIN, ležiace na toku rieky Turiec som navštívila už niekoľkokrát. Väčšinou som bola na hlavnom námestí, kde stojí napr. budova Milénia - sklenená budova, mestské divadlo, neďaleko sa nachádza aj budova Matice Slovenskej.

Prvá písomná zmienka o MARTIne je z roku 1284, kedy bolo známe ako villa Sanci Martini.

Asi najslávnejšie časy zažil MARTIN v období rokov vzniku Matice slovenskej - 4.8.1862, kedy sa Slováci hrdo hlásili k svojmu národu. Roku 1875 uhorská vláda Maticu slovenskú zakázala. MS činnosť obnovila 1.1.1919.
V Martina sa nachádza aj Národný cintorín, miesto posledného odpočinku významných osobnosti slovenského národa ( Martin Benka - maliar, básnici a spisovatelia : Janko Kráľ, Martin Kukučín, Ján Smrek, J.C.Hronský... herečka Hana Melíčková...). 30.10.1918 sa Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vnikla tak Československá republika. Svoje miesto zohrala mesto aj v pomoci SNP.

Dnes som si vybrala ale iné obdobie a to 50-te roky 20. storočia. A toto obdobie v MARTIne predstavuje Štúrovo námestie, nachádzajúce sa neďaleko hlavného námestia Martina. Ešte než sme od Slovenského národného múzea, pri ktorom sme parkovali, došli na toto námestie, uvideli sme pár domov postavených v jednom rade so sgrafitmi s geometrickými tvarmi. Tieto budovy ale ešte neboli tie, ktoré sme hľadali. Vedľa sa nachádzal nový park až keď sme ho prešli, po pár metroch sme uvideli domy, ktoré sme hľadali. Ako som písala boli vybudované v 50. - 60. rokoch minulého storočia. Tieto roky som samozrejme nezažila, ale zaujíma ma vtedajší architektonický štýl a to SERELA. Bude to asi preto, že v meste s takou architektúrou žijem a tento štýl mi ,,tak akosi prirástol k srdcu,,. U nás takého samostatné "štvrte" nesú názov Sady, ale v MARTIne je zhluk domov nazvaný námestie, aj keď som tu žiadne námestie s väčšou priestrannou plochou nenašla.

Domy nie sú vysoké - dvoj až trojposchodové.

Budovy sú bohato zdobené sgrafitmi. Nad každým vchodom je umiestnený malý "obraz", väčšinou predstavujúci nejaké zvieratko. Pod oknami na zvýšenom prízemí sú to sgrafity kvetín. Po krajoch domov sú veľké sgrafity znázorňujúce postavy žien a mužov v slovenských krojoch typických pre jednotlivé kraje Slovenska. Niektoré budovy majú v strede pod strechou štíty, tiež s ľudovými motívmi. Asi na dvoch sgrafitoch bol dátum 1956, takže predpokladám, že v tomto roku sa realizovala stavba budov a ich výzdoba.

Medzi budovami sa nachádza trávnatá plocha s už odrastenými stromami a väčšinou ešte s pôvodnými preliezačkami pre deti. Lavičiek som tu veľa nevidela. Zatravnenej ploche nie je venovaná veľká pozornosť. Chcelo by to staré preliezačky nahradiť novými, drevenými a tým pádom aj bezpečnejšími, pridať nové lavičky. Aj v našom meste postupne staré nahrádzajú novými. Nedávno odstránili pred naším domom posledné železné preliezačky, len dúfame že k novším pridajú ešte dve - tri nové, najmodernejšie. V MARTIne asi prevažne na tomto pokľudnom mieste žijú ešte starší ľudia. U nás sa už staršie rodiny miešajú s mladšími a miesta medzi budovami ožívajú detským džavotom. Na Štúrovom námestí sme počas našej prechádzky videli len jedného otca s dieťaťom na húpačke. Možno to bolo doobedňajším časom a poobede snáď ožívajú aj tieto staršie ihriská. Nechýbajú ani staré železné vešiaky na prádlo, na ktoré sme so sestrou tiež zvyknuté z nášho mesta. Už ich využíva len málo ľudí, ale stále zostávajú na svojom mieste.

Zaujal ma aj plotík, ktorý chránil zelené časti s kvetinami pred ľudmi, ktorí by si isto skracovali cestu ku vchodom na úkor zelene. Aj v našom meste sú ešte kde tu takéto staré nízke plotíky, ale niekde už sú odstranené, niekde sú nahradené novými, modernejšími. Na tomto námestí ale akoby čas zaspal...

Z námestia na mňa pôsobil kľud, ticho, pohoda. Miesto ako stvorené pre staršie rodiny.

Časť trávnatej plochy ale už aj tu bola pravdepodobne premenená na nové parkoviska, možno ale len zúžili široké cesty, aby mohli vzniknúť nové parkoviská, tak sa to totiž rieši aj v našom meste.

Bola som rada, že som toto miesto navštívila. Na internete som sa o Štúrovom námestí nič nedozvedela, len rok 1956 na sgrafite potvrdil, že bolo vybudované v 50. - 60. rokoch minulého storočia, kedy u nás bolo postavených pár sídlisk v architektonickom štýle SORELA.

V budúcnosti určite navštívim aj podobné mestá na Morave, konkrétne Havířov, Ostravu Porubu, Třinec, časť Lyžbice. Už sa na to teším.