Hronský Beňadik - Benediktínsky kláštor

Turistické cíle • Klášter

príjazdová cesta ku kláštoru • Fotografie (11) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

vjazd do areálu kláštora a baziliky

vnútorná záhrada

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Obec Hronský Beňadik s tisíckou obyvateľov leží na pravom brehu rieky Hron, v nadmorskej výške 192 m n.m. Obec vznikla na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, neskôr ostrihomskej kapituly.

Po prezretí Baziliky sv. Benedikta sme sa so sprievodkyňou vydali do opátskeho krídla kláštora. V tejto časti je fotografovanie zakázané, ale my sme mohli stúpiť do miestnosti, do ktorých v minulosti nebolo možné laikom stúpiť nanajvýš len vo výnimočných prípadoch.

Najskôr sme stúpili do kapitulnej siene, ktorá je hlavnou miestnosťou kde sa schádzali mnísi. V nej sa odohrávalo spoločné čítanie z reguly, konávali sa tu porady mníchov, prerokovávali sa dôležité udalosti života kláštora, slúžila na prijatie do noviciátu či skladanie sľubov. Nachádza sa tu podobizeň kamalulského mnícha, ktorý číta Regulu sv. Benedikta. Je tu niekoľko relikvii, najcenejšie sú drevené relikviáre svätej Viktórie a svätého Donáta, rímskych mučeníkov prvých storočí. Figúra Pražského Jezuliatka je darom pre Kaplnku Kristovej krvi. Obrazy na stenách predstavujú učiteľov Cirkvi.

Pokračovali sme do knižnice, ktorá neobsahuje žiadne pôvodné kláštorné knihy. Niektoré knihy a písomnosti napísané v skriptóriu hronskobenediktínskeho kláštora boli prenesené do Ostrihomu. Počas komunistického režimu boli knihy odnesené alebo zničené. Opäť sa tu stretávame s postavou kamaldulského mnícha študujúceho v kláštornej knižnici. Na stene visí obraz kamaldulského kláštora na vrchu Zobor pochádzajúci z 18. storočia. V knižnici sú uložené knihy pochádzajúce z tohto kláštora. Na stene je umiestnený menoslov všetkých opátov hronskobenediktínskeho kláštora a tiež odpis jeho zakladajúcej listiny. Vo vytrínach sú uložené miniatúrne biblie a mariánske modlitebníky.

Ďalšou miestnosťou bolo refectorium - spoločná jedáleň mníchov. Aj tu sa nachádzala figurína kamaldulského mnícha, ktorý tentokrát umýval riad. Miestnosť slúžila na stravovanie, ale aj na obrady, ktoré jedlo sprevádzali a to na modlitby, požehnania a meditácie. Počas jedenie jeden mních čítal pasáže zo Svätého písma alebo zo života svätých.
K najcennejším exponátom patrí príborník, stôl a truhlica zo 16.storočia. Mníšska jedáleň bola vyzdobená štukami a nástennými maľbami zobrazujúcimi život svätých. Na policiach zo 17.storočia sú uložené keramické nádoby z 18.-20.storočia.

Nasledovala klenotnica - clenodorium čo je miestnosť kde boli a sú v sklenených vitrínach uložené liturgické predmety vysokej umeleckej hodnoty. Sú tu ukážky liturgického oblečenia a napr. aj opátska berla so zobrazením sv. Benedikta a sv. Scholastiky.
Najstaršia zachovaná kniha na Slovensku - Nitriansky evanlelistár, Nitriansky kódex bola zhotovená v dielni scriptória benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku okolo roku 1083. Kniha je pomenovaná podľa miesta kde je uložená a to je Nitriansky hrad.
V klenotnici sa nachádza pyxida, je to nádoba určená na uchovávanie niečoho vzácneho. Pyxidu našli neďaleko Hronského Beňadika v obci Čierne Kľačany. Bola zhotovená zo slonovej kosti v Byzancii v 4. storočí a pravdepodobne ju ako dar priviezla cyrilo-metodská misia v 9.storočí.

Zaujímavá bola aj miestosť Pharmacia - lekáreň. Kláštor neposkytoval pre pocestných, pútnikov a obyvateľov blízkeho okolia len duchovnú podporu, ale poskytoval aj zdravotnú a lekársku pomoc. Mnísi sa venovali výrobe mastí, tinktúr z byliniek. Miestnosť plnila aj funkciu laboratória, skladu a výdajne liekov. V lekárni je nábytok s množstvom zásuviek, v ktorých boli uložené časti byliniek, zvlášť listy, kvety a semená. Najčastejšie sa na výrobu liečiv používala žihľava, praslička, mäta, žerucha, pľúcnik, sedmokráska a iné. Súčasťou exponátov je nádoba na olej z 18.storočia a malá piecka.

Exkurziu po kláštore sme ukončili v scriptóriu, čo je stredoveká pisárska dielňa. V Benediktínskom kláštore je to dlhá miestnosť s niekoľkými stolmi v dvoch radách určených na prepisovanie kníh. V minulosti tu mali svoje zastúpenie odpisovači, iluminátori a kníhoviazači. Kláštor v Hronskom Beňadiku bol , mohlo by sa to porovnať s dnešnými "notárskymi úradmi". Vydávali, potvrdzovali a overovali tu dôležité listiny, písomnosti a žiadosti o vyriešenie majetkových sporov.

Po pozretí si miestnosti kde sa schádzali mnísi nám sprievodkyňa porozprávala o sýpke. Ide o štvorposchodovú budovu, ktorá pôvodne slúžila na uskladovanie a predaj obilia. Sýpka bola postavená v roku 1574. Objekt sýpky prešiel viacerými stavebnými úpravami. Zrekonštruované prízemie sa dnes využíva na rôzne prednášky, besedy, konferencie alebo koncerty.

Výklad o bazilike a kláštore sme zakončili v zrekonštruovanej strielni pochádzajúcej zo 16.storočia, ktorá sa nachádzala na konci chodby na prízemí a dnes je premenená na jedáleň a čajovňu, do ktorej nás sprievodkyňa srdečne pozvala. Dostali sme čaj z dopestovaných liečivých byliniek.

V kláštore je možné zúčastniť sa duchovných cvičení, alebo iba jednoducho tu nejaký čas pobudnúť, pútnici tu môžu prespať.

Výklad o Bazilike a Benediktínskom kláštore bol na vysokej úrovni, dozvedeli sme sa veľa zaujímavosti, navštívili sme miesta kde sa v minulosti dostal len málokto.