Dolná Krupá - kaštieľ a park
Do obce Dolná Krupá sme sa vybrali za ružami, ktoré tu pestovala majiteľka kaštieľa pani Mária Henrieta Choteková, prezývaná Ružová grófka.
Najskôr sme si pozreli kaštieľ a anglický park, ktorého súčasťou je Krupský potok, vytvárajúci jazierko s Lujzinym ostrovčekom. Kaštieľ sme si pozreli len zvonku, otvárali ho až o 13 hod. Po parku sme sa poprechádzali.
Pred kaštieľom sa nachádza fontána, ktorá bohužiaľ nefungovala, čo bola škoda, voda v nej by spravila ešte krajšiu scenériu, takto sme sa museli uspokojiť s radom bielych ruží a radom bielo-červených ruží.
Kaštieľ v Dolnej Krupej, jedinečné dielo klasicistickej vidieckej architektúry na území Slovenska, bol sídlom rodiny Brunsvik – neskôr (po praslici) Chotek. Kaštieľ v minulosti hostil uhorskú i európsku smotánku. Pobýval tu aj Ludwig van Beethoven, ktorý mladé dámy z rodiny Brunsvikovcov vyučoval hre na klavíri.
Dnes kaštieľ využíva Slovenské národné múzeum, je tu expozícia Hudobného múzea.
Z histórie kaštieľa a jeho majiteľov :
Prvým majiteľom krupského panstva bol Michal II. Brunsvik (1671 - 1719). Jeho predok Ján Brunsvik prišiel do Hlohovca z Nemecka robiť poštmajstra, neskôr získal zemiansky titul.
Jánov pravnuk Michal II. Brunsvik sa priženil do Krupej. Aj s manželkou sa o svoje vlastníctvo vzorne starali a majetok zveľaďovali. Ich najstarší syn Anton I. ( 1709-1780) vyštudoval právo a po smrti matky spravoval dolnokrupské panstvo. V rokoch 1749 - 1756 prebiehala stavba jednopodlažného barokového kaštieľa, pravdepodobne na mieste staršieho objektu. V roku 1775 cisárovna Mária Terézia udelila Antonovi I. titul grófa z Krupej.
Jeho druhorodený syn Jozef (1750 - 1827) zostal bývať v Dolnej Krupej. Ten sa rozhodol pre prestavbu kaštieľa. Práce sa vykonávali 1793-1798 a z barokového vzhľadu dostala budova barokovo-klasicistickú podobu. Ani nie po 15 rokoch sa Ján rozhodol vytvoriť kompletné a moderné sídlo pre svoju rodinu, ktoré by bolo dôstojným reprezentantom jeho vysokého spoločenského postavenia ( kráľovský taverník i najvyšší sudca ). Zodpovednosť za stavbu mali dvaja mladí muži ( atrchitekt A.P.Gigel a záhradný architekt CH.H.Nebbien). Práce na kaštieli a priľahlom parku boli ukončené v roku 1822.
Rodina Brunsvikovcov bývala v kaštieli dlhé roky. V roku 1813 sa najmladšia dcéra Jozefa Brunsvika Henrieta vydala za Hermana Choteka, českého šľachtica. Po 9 rokoch však jej manžel zomiera, vdova zostala žiť v kaštieli. Po rokoch správu kaštieľa preberá ich najmladší syn Rudolf Chotek, ktorý 50 rokov zvelaďoval kaštieľ až do začiatku 20. storočia. V čase prvej svetovej vojny bola poslednou majiteľkou Mária Henrieta Choteková. Stará pani už nemala síl, aby ubránila majetky svojej rodiny. V apríli 1945 došlo k rabovačke kaštieľa vojakmi a aj domácimi. 13.2.1946 zomiera posledná majiteľka dolnokrupského kaštieľa M.H. Choteková. Dva mesiace po jej smrti sa kaštieľ stáva majetkom štátu.
Ďalší osud kaštieľa po druhej svetovej vojne :
Len v stručnosti : po vojne bolo z kaštieľa sanatórium na liečbu tuberkulózy, bola tu politická škola KSČ, psychiatrická liečebňa, v roku 1958 žiadajú obyvatelia obce zriadiť v kaštieli hudobné múzeum, 17.9.1963 bol kaštieľ vyhlásený za Kultúrnu pamiatku, v roku 1978 kaštieľ prešiel do správy Slovenského národného múzea, od roku 1990 pod správu kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry, od roku 2003 opäť patrí pod Slovenské národné múzeum, nachádza sa v ňom Hudobné múzeum.
V roku 2021 sa začalo s rozsiahlou rekonštrukciou interiéru a exteriéru.
Park pri kaštieli :
Priestor okolo kaštieľa sa začal udržovať pravdepodobne okolo 18.storočia. Najskôr bola upravovaná len časť pri kaštieli po koryto potoka. Za ním už bola voľná príroda.
Najväčšiu pozornosť venoval úprave parku Jozef Brunsvik. Koncom 18. storočia sa začalo s výsadbou platanov, borovíc a kvetov. V rokoch 1814 -1815 za pôsobenia belgického architekta Henricha Nebbiena dochádza k finálnej úprave anglického parku. Vysadilo sa obrovské množstvo domácich aj zahraničných stromov, drevín a kvetov. V tom čase mal 100 hektárový pozemok park, vinice, ovocné sady, lúky obklopené lesmi, ktoré slúžili ako poľovnícky revír. Vďaka nadštandardným finančným pomerom si rodina Brunsvikovcov najímala skúsených a pracovitých záhradníkov.
Koncom 19. storočia však pozemok s veľkou rozlohou už nedokázal uživiť toľko záhradníkov a pomocníkov ako doposiaľ. Niektoré časti parku boli premenené na hospodárske pozemky. Vlastníkom bol vtedy Rudolf Chotek II., ktorý bol vášnivým poľovníkom, v zvernici choval danielov a mal bažantnicu. Parku sa už nevenovala taká pozornosť a postupne chátral, počas vojnového a medzivojnového obdobia spustol. Park rozdelili niekoľkým majiteľom, keď sa dostal do vlastníctva štátu, rozmýšľalo sa aj o ťažbe dreva! Našťastie k ťažbe nedošlo. Postupne z parku mizli vzácne dreviny, plastiky a iné doplnky, ktoré vytvárali čarovnú atmosféru a veľkoleposť parku.
12.2.1966 bol park zaradený k historicky hodnotným objektom a dostal sa pod správu Miestneho národného výboru. Na úprave parku sa mohli však pre nedostatok financii podieľať len dobrovoľníci a miestni občania. K rozsiahlejšej rekonštrukcii došlo v 70. rokoch 20. storočia, kedy sa do úpravy investovalo 26 miloónov korún.
Ako vyzerá park dnes je možné vidieť na fotografiach. Zaznamenali sme nie zrovna upravenú grotu, jednu sochu a akýsi obelisk, najviac nás zaujal sekvojovec mamutí, zasadený v roku 1863, vysoký 49 metrov, s obvodom kmeňa 5,6 m a obvodom koruny 56,5 m. Ide o štátom chránený strom. Jazierko okrem pekných nových mostíkov nás moc nezaujalo, vody nebolo veľa, časť bolo zarastená vodnými rastlinami a voda bola špinavá s kvákajúcimi žabami. Lavičky ma mňa nepôsobili dobrým dojmom. Verím, že časom sa najdu financie a park bude viac upravený. Dnes slúži hlavne k prechádzkam a využívajú ho aj bežci.
https://kastieldolnakrupa.sk/park , https://kastieldolnakrupa.sk/kastiel
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Dolná Krupá - kaštieľ a park
