Dolná Krupá a Ludwig van Beethoven


Obec Dolná Krupá je známa nielen ružami, ktoré tu pestovala Mária Henrieta Choteková, ale aj pobytom hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena, ktorý tu mal pobývať v rokoch 1800,1801 a 1806. Do Krupej ho zavolal Anton II. Brusvik, aby vyučoval hre na klavír jeho dve netere - Teréziu a Jozefínu Brunsvikove. Ich otec bol už po smrti a tak starosť o jeho rodinu prebral jeho mladší brat Jozef, ktorý bol v tom čase majiteľom kaštieľa. V lete často v kaštieli pobývala Dodnes je veľa ukazovateľov nasvedčujúcich o prítomnosti Beethovena v Dolnej Krupej, ale rukolapné dôkazy absentujú.
Počas svojich pobytov v Dolnej Krupej mal bývať v záhradnom domčeku, kde je dnes múzeum - Pamätník Ludwiga van Beethovena, kde je inštalovaná expozícia o vzťahu skladateľa k majiteľom kaštieľa. Skladateľ bol údajne rebelský človek, ktorý sa nevedel prispôsobiť, ani slušne správať, čo bolo údajne tiež jednou z príčin okrem tej najzásadnejšej, že nemal urodzený pôvod, že musel bývať v záhradnom domčekua nie v kaštieli.
Pôvodne ku kaštieľu patrila aj divadelná budova preslávená účinkovaním Beethovena. Táto budova sa do dnešných dní nezachovala. Počas jedného zo svojich pobytov mal skomponovať slávnu Sonátu mesačného svitu pri člnkovaní na jazierku pri kaštieli.
V rodine Brunsvikovcov sa spomienky na Bethovena odovzdávali z generácie na generáciu. Potvrdila to aj pra-pra vnučka z rodu Chotekovcov, dnes žijúca v Anglicku počas svojej návštevy Dolnej Krupej v roku 2011.
V archíve Chotekovcov ( v Prahe ) sa nachádza skica Bethovenovej Sonáty mesačného svitu a aj nález 9 kresieb z roku 2009 Henriety Brunsvikovej, z ktorých jedna kresba datovaná z roku 1800 sa náramne podobá na Ludwiga van Beethovena. Jej maliarske prvotiny z roku 1800 až 1801 sa našli po 200 rokoch v Hornej Krupej.
Počas pobytu v Dolnej Krupej sa mal Beethoven zamilovať do Jozefíny, ktorá sa však zo spoločenských dôvodov nemohla nikdy vydať za skladateľa, preto sa rodina rozhodla vydať ju za grófa Deyma, aj napriek tomu že bol o 25 rokov starší. Mala s ním 4 deti a v roku 1804 ovdovela. S výchovou detí jej veľa pomáhala jej sestra Terézia. Mladá vdova začala často poriadala večierky, hudobné slavnosti, na ktoré bol pozývaný aj Beethoven. Rodina si všimla ich opätovné zaľúbené pohľady a na nátlak rodiny musela ich vzťah ukončiť. Beethoven sa s jej správaním len ťažko vyrovnával. V jeden jesenný deň roku 1807 venoval Jozefíne posledný list na rozlúčku.
Počas spoločnej cesty so sestrou Terezou do Švajčiarska sa Jozefína zahľadela do Pestalozziho asistenta ( Pestalozzi - renomovaný pedagóg ) baróna Krištofa Stackelberga, ktorý sa stal jej druhým manželom a porodila mu tri deti. Je však veľmi zaujímavé, že počas obdobia medzi manželstvami grófky Jozefíny skomponoval Ludwig svoje najkrajšie diela. Jeho jediná opera Fidélio s hlavnou predstaviteľkou Leonórou, ktorej stvárnenie sa veľmi podobá na grófku Jozefínu, vzniklo práve v období, keď bola grófka sama na svojom panstve.
Za veľký objav 20. storočia sa považuje nájdenie 13 ľúbostných listov, ktoré Ludwig adresoval pravdepodobne Jozefíne, vyznáva sa v nich zo svojich citov. Verejne svoje city nemohli prejavovať a ich láska bola vopred odsúdená na zánik. Napriek tomu však Jozefína Brunsviková patrila k najväčšej a zrejme aj osudovej Beethovenovej láske, aj napriek tomu že klavírnu sonátu mal zložiť z obdivu k Júlii Guiccardiovej, dcére sestry majiteľa Jozefa Brunsvika v roku 1801.
Páčia sa mi aj slová francúzskeho spisovateľa Romain Rolland, krorý napísal: "Beethoven je prírodná sila… nešťastný, chudobný, chorľavý a osamotený človek, vtelená bolesť, ktorému život odmieta radosť, vytvorí si Radosť sám, aby ju daroval svetu!"
V mohutnej 9. symfónii, d mol po prvý raz zaznel ľudský hlas: štyria sólisti a zbor spievajú známu "Ódu na radosť" od nemeckého básnika Friedricha Schillera, ktorá oslavuje myšlienku bratstva medzi ľuďmi.
https://kastieldolnakrupa.sk/novinky/tajomstvo-talentovaneho-umelca
https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/beethoven-poblaznil-grofku-z-dolnej-krupej-a-nebola-to-jedina-nestastna-laska-z-kastiela
https://slovenskypacient.sk/ludwig-van-beethoven-utrpenim-k-radosti/
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/572507-nezvestneho-beethovena-na-slovensku-hladali-s-lampasmi-nasli-ho-v-blate/
Příspěvky z okolí Dolná Krupá a Ludwig van Beethoven








































