Suchá nad Parnou - obec a vodná nádrž

Obec Suchá nad Parnou leží blízko mesta Trnava v Trnavskej pahorkatine pod úpätím Malých Karpát v časti doliny potokov Podháj a Parná. Obec má typický rovinatý relief bez väčších prevýšení. Poloha obce a jej klimatické pomienky vytvárajú spolu s jednou z najúrodnejších pôd na Slovensku ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo a vinárstvo. Lesné zastúpenie pôdy tu má Suchovský Háj, ktorý sa nachádza blízko vodnej nádrže.

Podľa archeologických nálezov sa predpokladá, že územie dnešnej obce bolo osídlené už v neolite a prvá písomná zmienka o obci je z roku 1251. Od 13. storočia obec patrila k pánstvu Červeného Kameňa a jeho časť i zemianským rodinám. V rokoch 1639 - 1809 sa tu mohli konať jarmoky, obec mala jarmočné právo. V 16. storočí sa do obce nasťahovali a usadili chorvatskí osadníci. Vojna a plienenie obec postihli dvakrát, najskôr v roku 1663, kedy tu drancovali Turci a neskôr začiatkom 18. storočia tu zasa robili zlo Rákocziho povstalci. Okrem vojen postihli obec i živelné pohromy, požiar v roku 1909 a povodne v rokoch 1909, 1925, 1929 a 1949, ktoré spôsobili škody na obydlí a úrode.

V minulosti boli v obci rozvinuté trdičné remesla ako napríklad hrnčiarstvo, obuvníctvo, kováčstvo alebo vyšivkárstvo. Synonymom obce je ale vinohradníctvo a víno, už v 14. storočí tu mali trnavskí mešťania Vinohrady. Atmosféru zo života vinohradníkov a atmosféru minulosti i vtejto obci zachyitil i miestný rodák František Hečko v románe Červené víno, ktorý bol i televízne spracovaný. Medzi ďalšie významné osobnosti, ktoré sa narodili v obci patria i Jozef Ilavský a Viliam Turčany. Do roku 1952 stál v obci renesančný kaštieľ, vtedy došlo k jeho zbúraniu a na jeho mieste postavili základnú školu.

Dominantou a najvzácnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou je kostol sv. Martina, ktorý je postavený priamo v strede obce. Kostol stojí na mieste bývalého kostola, z ktorého sa zachovala iba spodná časť veže. Túto štvorcovú časť v roku 1735 nadstavili vežou v osemuholníkovom tvare a ukončili ju barokovou strechou. Presbyterium s polygonálnym uzáverom a valenou lunetovou klembou je z roku 1700. Loď kostola je z roku 1708. Hlavný oltár je z polovice 18. storočia. V kostole sú aj dva bočné oltáre. Uprostred hlavného oltára je obraz sv. Martina, biskupa z Tours a sochy štyroch svätých - sv. Vojtecha, Sv. Štefana, sv. Gerharda a sv. Ladislava. Prvý bočný oltár je zasvätený sv. Jánu Nepomuckému a bol renovovaný v roku 1779. Druhý oltár Panny Márie je pôvodný barokový z polovice 18. storočia. Interier kostola vyniká bohatou stĺpovou architektúrou. V jej strede je lurdská jaskyňa so sochou Panny Márie. Kazateľnica je klasická z konca 18. storočia, na parapete rečníctva je relief Krista. Barokové lavice v interieru kostola sú z 18. storočia.

V obci sú i dva pamätníky blízko kostola. Jeden je postavený ako spomienka na hrdinov Slovenského národného povstania a druhý z troch častí je pamätník obetí 1. svetovej vojny.

V centre obce začína a končí trasa náučného chodníka, ktorý má 11 zastavení a vedie z obce k vodnej nádrži Padháj a do Suchovského háju a späť. Vodná nádrž Podháj je v katastru obce, napája ju Podhájsky potok a do užívania ju dali v roku 1980. Má rozlohu 40 ha a hrádza zadržiava 1,7 miliónov metrov kubických vody. Na jej južnej časti je Suchovský háj a rekreáčna záhradkárska oblasť. V súčastnosti je nádrž dobre zarybnená, darí sa tu hlavne kaprom, zubáčom, šťukám, ostriežom, karasom, ploticam, amurom a pleskačom.