Ostrava - Vítkovice - pamätník letcovi Vilému Stanovskému

Turistické cíle • Památník

pamätná doska • Fotografie (8) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

pekný, jednoduchý pamätníček letcovi

pamätník pred riaditeľskou budovy Hlubina

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

Počas prechádzky Dolními Vítkovicemi som neďaleko dolu Hlubina náhodou ,,narazil,, na nenápadný kamenný stĺp s pamätnou doskou. Dozvedel som sa, že je poctou československému vojakovi, neskôr diviznému generálovi Vilémovi Stanovskému.

Základné informácie som sa o tomto mužovi dozvedel z kovovej dosky, ale chcel som sa o živote hrdinu československého odboja dozvedieť viac. Vilém Stanovský, divizný genarál letectva a účastník odboja počas prvej druhej svetovej vojny sa narodil v Moravskej Ostrave, vtedajšom Rakúsko - Uhorsku v 27. marca 1896 ako posledné z jedenástich detí. Po nedokončení tretieho ročníka mešťanky sa u otca vyučil stolárom. V šestnástich rokoch sa rozhodol odísť z domova a vybral sa do Francúzka. V Paríži sa začlenil k českej komunite. Ako dobrovolník vstúpil na frontu 1. svetovej vojny, bojoval ako pešák, príslušník slavnej Roty Nazdar. Zúčastnil sa víťazného, ale krvou ťažko podpísaného boja u Arrasu 9. mája 1915, kde bol aj zranený. Na fronte sa stretol aj s vtedajším poručíkom M. R. Štefánikom, ktorý hľadal medzi Čechmi dobrovoľných pilotov k výcviku. Prihlásil sa. Po výcviku koncom prvej svetovej vojny bojoval ako ,,bojový,, letec, bol aj zostrelený a ukončenie vojny prežil v lazarete.

V medzivojnovom období pôsobil v rôznych veliteľských funkciach Československého letactva. V roku 1937 už mal funkciu plukovníka, neskôr mu udelili funkciu veliteľa 6. leteckého pluku.

Začiatkom druhej svetovej vojny ho ako člena Obrany národa zatklo Gestapo, presúvali ho z väzenia na Pankráci do Špilgergu a nakoniec do koncetračného tábora Dachau.

Po skončení vojny bol povýšený na brigádneho generála, neskôr za prednostu leteckého odboru ministerstva dopravy. Po roku 1948 sa zmenil politický režim, Stanovský odmietol vstúpiť do KSČ. V roku 1951 ho prepustili z armády a po chytení do pasce po opustení republiky a údajnej špionáži v prospech Francúzka nakoniec hrdinu I. a II. odboja odsúdili na 17 rokov väzenia. Trest si odpykával v Mírově a Leopoldove. V roku 1960 ho prepustili na amnestiu.

K 50. výročiu bitky u Arrasu dostáva z Francúzka pozvánku ako hrdina, vtedy mu ešte odmietol vtedajší režim dať cestovný pas. Pas mu nakoniec vydali až v roku 1967, cestuje do Francúzka, od hranic ho mali doprevádzať francúzke stíhačky, išlo o poctu, ktorú udeľovali iba letcom s rádom komandéra Čestnej légie. Počas vojenskej prehliadky pod parížským Víťazným oblúkom sa pri ňom, 11. novembra ako jediným z legionárov, zastavuje francúzky generál Charles de Gaulle. Po krátkom podaní ruky ho oslovil ,,Viem,kto ste, generál, a viem čo ste vykonal,,.

Úplnej rehabilitácie sa generál Stanovský dočkal až v júni 1972, moc dlho si genarál, nositeľ rádu čestnej légie svoje víťazstvo nad nepravdou neužil, zomrel o mesiac. Hrdina neba i zeme Vilém Stanovský, zomrel 11. júla 1972 vo veku 76 rokov v Prahe.