Oščadnica - vyhliadka nad riekou Kysuca so sochou devy Kysuca

Turistické cíle • Drobné památky

železná vyhliadka nad riekou Kysuca • Fotografie (17) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

deva Kysuca, rieka Kysuca, železničná trať Žilina - Ostrava, jesenná kysucká príroda

deva na vyhliadke

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Tak ako každý rok chodíme s babkou na cintorín do obce Oščadnica.

Z cintorína sme sa išli pozrieť na novšiu atrakciu Kysúc - vysunutú lávku nad riekou Kysuca, ktorá je obohatená o peknú drevenú sochu s názvom Deva Kysuca od Jozefa Mundiera. Ladné tvary devy symbolizujú vlny.
Vyhliadková lávka sa nachádza neďaleko železničnej zastávky Oščadnica, pri cyklochodníku, ale naozaj dosť ďaleko od obce Oščadnica.

Pri cyklochodníku, neďaleko vstupu na lávku je umiestnená infotabuľa, kde sa okoloidúci dozvie niečo o rieke Kysuci, o deve Kysuci a o iných zaujímavých miestach na Kysuciach.

Rieka Kysuca preteká celým územím regiónu Kysúc. Jej celková dĺžka je 66,3 km. Pramení pod vrchom Hričovec v nadmorskej výške 950 metrov nad morom, v najzápadnejšej kysuckej obci Makov. Jej púť končí pri Žiline pri Budatínskom zámku, kde sa vlieva do najdlhšej slovenskej rieky Váh.

O deve Kysuci :

Krásna deva Kysuca sa podľa legendy zrodila za letného vánku a splnu mesiaca, keď sa zčerila hladina rieky Kysuce mávnutím krídiel anjela. Nikto nevie, či je to anjelská bytosť alebo vodná víla.
Jej vlasy sú jak vlny putujúce do ďalekých krajov, nesúce chýr o hornatom kraji Kysúc. Od tých čias stráži rieku vznešená strážkyňa, ktorá bdie nad každou kvapkou vody, tečúcou jej matkou Kysucou. Svojím tajomným zrakom chráni život v rieke a jej okolí.

Samotný príbeh :

Pred ľudským pohľadom je iba neživou sochou, no za svitu mesiaca sa prechádza po hladine rieky Kysuca a čaká na svoju stratenú lásku. Už mnoho odvážlivcov sa snažilo uzrieť ju svojimi očami, no pri pohľade na jej tajomnú krásu sa premenili na staré vŕby, čo lemujú brehy rieky. Len zbojník Gáborčík dokázal zostať v ľudskej podobe pri pohľade na ňu. Ona sa zahľadela do jeho očí a bezhlavo sa do neho zaľúbila. Keď sa jej dotkol, premenila sa v ľudskú bytosť a kým ju držal v náručí, bola krásnou dievčinou. Keby ju bol držal tri dni a tri noci, zostala by navždy človekom. Gáborčík však musel odísť. Sľúbil jej, že sa vráti, premení ju svojím objatím na mladú dievčinu a potom už navždy zostanú spolu. No svoj sľub nesplnil. Odišiel do neďalekých hôr a nikdy viac sa nevrátil.
Odvtedy deva Kysuca každú noc pri svetle mesiaca kráča po hladine rieky, smúti a slzami striebri staré vŕby s nádejou, že ich opäť premení na ľudí. Jej zlomené srdce to ale nedokáže. Túžobne vyzerá zbojníka Gáborčíka, no on neprichádza. Napriek svojej nenaplnenej láske predsa však dostala jeden vzácny dar. Jej nekonečná túžba po stretnutí so svojím milým jej dala zázračnú moc. Každý, kto nežne pohladí jej vlasy v momente, keď sa jej dotýkajú slnečné lúče, nájde pravú lásku na celý život. Dotkni sa jej a uvidíš!

Povesť o Deve Kysuci od Jána Podmanického aj pekná socha od Jozefa Mundiera sa mi páčili. Pekný bol aj pohľad na rieku Kysucu a jesennú prírodu.