Dolná Krupá - spomienka na Máriu Henrietu Chotekovú, ktorá svojimi ružami preslávila túto obec

Turistické cíle • Ostatní

rozprávková socha obklopená ružami • Fotografie (21) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

malá ružová záhradka a skleník

veľký skleník, ktorý sme nenavštívili, asi nebol ani otvorený

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Cieľom našej cesty do Dolnej Krupej bola prehliadka zameraná na ruže, ktoré tu pestovala grófka Mária Choteková. Nakoniec z prehliadky vzišlo, lebo sme boli v obci príliš skoro. Museli sme si obec pozrieť sami.

Počas návštevy Dolnej Krupej sme sa najskôr išli pozrieť ku kaštieľu. Z parkoviska, ktoré sa nachádza priamo v areáli kaštieľského parku sme najskôr prišli k menšej záhradke pod skleníkom kde kvitlo niekoľko odrôd ruží. Z infopanelu sme sa dozvedeli niečo o pestovateľke ruží, majiteľke kaštieľa grófke Márii Henriete Chotekovej.

Mária Henrieta Choteková sa narodila 24.11.1863 v Dolnej Krupej. Bola najstaršia zo 4 súrodencov. Na ich počasť boli v parku vysadené 4 sekvojovce mamutie ( jeden z nich rastia dodnes v parku ).
Mária Henrieta bývala v hornom kaštieli, ktorý dala postaviť z dedičstva po otcovi. Bol 250 m od hlavného kaštieľa. Stál za grófskym liehovarom a panskou záhradou. Bola tam aj vývarovňa pre chudobných, miesto pre núdzové ubytovanie žobrákov či pocestných, nechýbala kaplnka s harmóniom.
Na začiatku apríla 1945 do kaštieľa vtrhli vojaci, pravdepodobne za podpory miestnych obyvateľov a vyrabovali ho. Grófky sa ujali mníšky z miestneho kláštora, ktorý založil a finančne podporoval jej brat Rudolf. Po rabovačke jej nezostalo vôbec nič, len to čo mala na sebe. Na dvore kláštora sa starala o kvety a hrávala na klavíri. Zomrela 10 mesiacov po vyhnaní z kaštieľa vo veku 82 rokov.

Čím sa preslávila Mária Henrieta Choteková ?

V roku 1906 začala budovať rozárium, vložila doň všetky peniaze, ktoré zdedila po otcovi a neskôr aj po bratovi. Išlo o jej celoživotné dielo, ktoré patrí k jednému z najstarších rozárii v Európe. V roku 1926 mala grófka 5000 ruží a v roku 1929 až 6000 ruží. Boli tu aj také ruže, ktoré sa nepestovali nikde inde v Európe.
V období 1. svetoej vojny sa zriekla svojej záľuby a pracovala ako dobrovoľníčka v trnavskej nemocnici.
Po roku 1920 začala ružová záhrada opäť prekvitať. Záhrada na pôvodnom mieste už nie je, sú tam postavené domy.
Už ako 66 ročná si M.H.Choteková vybavila všetky potrebné administratívne náležitosti a stala sa z nej živnostníčka. Začala predajo ruží z ružovej škôlky, neskôr obchodovala aj s iným tovarom. Na jeseň 1929 vydala posledný známy katalóg ruží, kde ponúkala na predaj 885 odrôd ruží.
Grófka mala aj svoj vlastný rad, ktorým vyznamenávala ružiarov. Bol vyrobený z bieleho zlata. Poctení týmto radom boli iba traja európski ružiari : Peter Lambert, Rudolf Geschwind a Wilhelm Kordes.

Mária Henrieta Choteková bola pracovitá, inteligentná žena, silne nábožensky založená. Ovládala 5 jazykov ( nemecký, francúzsky, maďarsky,anglicky a latinsky ). S obyvateľmi Dolnej Krupej sa rozprávala ich nárečím, chodila oblečená v kroji.
Vo svojom viedeňskom byte vyučovala náboženstvo. V roku 1913 jej pápež Pius X. udelil za zvláštne zásluhy pápežský rad "Pro ecclesia et pontifice", čo je najvyššie vyznamenanie, ktoré môže získať aj laik.
Dostala aj čestné vyznamenanie za zásluhy o Červený kríž v roku 1917.
Niektorí šľachtitelia pomenovali po nej ruže, ktoré vyšľachtili ruže.

Neďaleko od miesta s rôznymi odrodami ruží sa nachádza socha Šípková Ruženka. Dlhé roky bola socha anonymná. Dnes sa už vie, že autorom je nemecký sochár Rober Cauer ( 1831 - 1893 ). Pokusov o reštaurovanie sochy, ktorej chýba hlava, už bolo niekoľko, ale zatiaľ sa to nepodarilo.

Musím ešte podotknúť, že hlavné rozárium M.H.Chotekovej Medolandia sa nachádza ďalej od kaštieľa. To sme zistili až keď sme z Dolnej Krupej odchádzali, ale museli sme sa ponáhlať, lebo som mala stretnutie s priateľmi na leteckom dni v Piešťanoch. Tak snáď ešte niekedy sa sem vrátim. Z rozária M.H.Chotekovej Medolandie mám len pár fotiek od brány. Platí sa vstupné, ale keďže sme nemali čas, rozárium Medolandia sme si už nepozreli, čo ma mrzí.