Zemianské Podhradie - renesančný kaštieľ

Najstaršou pamiatkou obce Zemianské Podhradie je pôvodne opevnený dvojvežový renesančný kaštieľ postavený v 17. storočí. V prvej polovici 18. storočia kaštieľ vyhorel, v prvej polovici 19. storočia bol klasisticky prestavaný. Na začiatku 20. storočia na kaštieli prebehli posledné rekonštrukčné práce.

Kaštieľ je dvojpodlažná dvojkrídlova budova s dvoma traktami s okružnou chodbou, s dvoma hranolovitými nárožnými vežami, v jeho priečelí je iónistické stĺporadie. V minulosti kaštieľ vlastnilli rody Podhradských, Príleských, a od roku 1801 Ostrolúckych. V roku 1704 počas povstania bol kaštieľ podpalený a takmer celý zhorel, bol ale postupne poopravovaný a stal sa sídlom Pavla Príleského. Renesančný kaštieľ prešiel niekoľkokrát stavebnými úpravami, posledná klasistická mu dala monumentálny ráz vložením stĺporadia. Alexius, syn Pavla Príleského nechal v roku 1744 v jednom krídle kaštieľa vybudovať kaplnku. Sám bol totiž podporovateľ evanjelickej viery a v Podhradí nebolo kde vykonávať bohoslužby.

Posledným majiteľom kaštieľa bol do roku 1949 Gejza Ostrolúcky. Jeho tetou bola Adela Ostrolúcka. Príbeh Adely Ostrolúckej, ktorá v kaštieli žila, hlavne jej ľúbostný vzťah s Ľudovítom Štúrom, ktorý často navštevoval neďalekú evanjelickú faru, kde ako kaplán pôsobil jeho brat Samuel, je opisaný v knihe Ľuda Zúbeka - Jar Adely Ostrolúckej.

Vedľa kaštieľa sa nachádza rozľahlý park o rozlohe 3,3 hektára, v ktorom sa nachádza veľa starých a vzácnych drevín, mnohé sú aj cudzokrajné, prevážne zo Severnej Ameriky a z východnej Ázie. Tieto cudzokrajné stromy si Pavol Príleský obstarával až vo Viedni alebo v Pešti. Po jeho smrti sa o park a záhradu staral jeho syn Alexius.

Kaštieľ v súčastnosti slúži ako dom sociálnych služieb, je majetkom Trenčianského samosprávneho kraja. Do parku sme sa nedostali, pravdepodobne je súčasťou domu sociálnych služieb.