Zabrušany - Kostel sv. Šimona a sv. Judy

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. Šimona a sv. Judy • Fotografie (24) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (24 fotografií)

časť veže

priečelie kostola v Zabrušanoch

Vstoupit do fotogalerie (24 fotografií)

Zabrušany, obec ležiaca v nadmorskej výške 230 metrov približne v strede údolia medzi Krušnými horami a Českým středohořím je historicky zaujímavou. Na mieste nad obcou stálo už v 8. - 12. storočí opevnené hradisko. Obec sa v písomnej zmienke prvýkrát spomínala v 13. storočí ako sídlo Jaroslava zo Zabrušan.

Hlavnou sakrálnou pamiatkou Zabrušan je farsky rímskokatolícky kostol sv. Šimona Kananejského a sv. Judy Tadeáše. Prvý kostol v obci stál už v období okolo roku 1384, jeho stavebný sloh nie je známy. Pôvodný kostol nahradili v rokoch 1723 - 1727 novým barokovým kostolom. Kostol dominoval obci až do začiatku 20. storočia, kedy musel ustúpiť dolovaniu uhlia na prelomu 19. až 20. storočia. Obec postupne demolovali, obytné domy likvidovali s postupným rozšírovaním povrchového uhelného dolu Hermann. Medzi posledný objekt, ktorý padol za obeť ťažbe uhlia bol práve barokový kostol sv. Šimona a Judy. Obec si ale pred jeho likvidáciou presadila rozobranie pôvodného a výstavbu repliky tohto kostola o niekoľko sto metrov severnejšie, kde vznikli ,,Nové,, Zabrušany. Nové Zabrušany boli postavené ako náhrada za pôvodné domy z nákladov ťažiarskej spoločnosti, podnikatelov Baldauf a Rudolf. Pri stavbe repliky kostola sa snažili zachovať podobu, stavebné prvky a do novopostaveného kostola presunuli aj prevážnu časť interiéru kostola pôvodného. Autorom stavby bol pravdepodobne architekt Max von Loos a staviteľ Salusem z Teplic.

Kostol stavali v rokoch 1910 - 1917 v severovýchodnej časti novej zástavby obce. Je to jednoloďová stavba s päťhranným uzáverom, vstavanou hranolovitou vežou ukončenou ihlancovou strechou. Priečelie kostola zdobí bohatá štuková výzdoba s plastikami a pieskovcovým portálom a erbom, po stranách sú umiestnené dve sochy.

Ku kostolu vedú od ulice kamenné schody. Vpravo pred kostolom je drevený misijný kríž, vľavo je baroková socha piety z roku 1726. Je zhotovená z pieskovca, znázorňuje Pannu Máriu držiacu v náručí telo Krista po jeho sňatii z kríža. Súsošie je umiestnené na hranolovitom podstavci, v spodnej časti je letopočet 1726.

Kostol zdobí barokový oltár sv. Benedikta z obdobia okolo roku 1720, oltár sv. Anežky a oltár sv. Vojtěcha. Počas prvej a druhej svetovej vojny kostol prišiel takmer o všetky zvony, pre vojenské účely z neho odobrali aj varhanové píšťaly.

Kostol začal postupne po roku 1945 chátrať, hlavným dôvodom bolo vysídlenie pôvodného nemecky hovoriaceho obyvateľstva. Dnes sa v ňom už nekonajú pravidelné bohoslužby, je pre verejnosť neprístupný a v dosť zlom stave.

Kostol je v cirkevnej správe jednoty združujúcej rímskych katolíkov Zabrušan, spadá do teplického vikariátu a litoměřickú diecézu. Kostol je od 3. mája 1958 chránený ako kultúrna pamiatka, je to škoda, že je dnes v zlom stave. Jeho strecha je ale pomerne nová, je to dôležité, lebo voda a mráz by jeho osud rýchlo dokonali.