Voderady - kaštieľ a park

Obec Voderady leží južne od Trnavy na území Trnavskej tabule, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Územie na širokej nive potoka Gidra, kde leží obec patrí medzi najteplejšie a najúrodnejšie oblasti na Slovensku.

Obec sa poprvykrát sa spomína v stredovekých písomných záznamoch v roku 1241 ako Wedered. Obec často menila svojích zemepánov, napríklad v roku 1553 patrila biskupstvu v Rábe, v 17. storočí Barányayovcom, od začiatku 18. storočia Zichyovcom.

Práve zemepán , gróf František Zichy, ktorý sídlil v Györi tu v 18. storočí prestaval kaštieľ a sídlo správy panstva Voderady. Kaštieľ s rozsiahlym parkom sa stal sídlom rodiny a dominantou Voderád. Ide o neskorobarokový kaštieľ z prvej časti 18. storočia, kedy presne, nie je známe, môže ísť aj o oveľa skoršie obdobie. Takže grófom Zichy/Ziči bol v rokoch 1860 - 1870 prestavaný a rozšírený na spôsob novoempírových stavieb. Vznikol tak trojkrídlový dvojpodlažný objekt zastavaný okolo štvorcového dvora s otvorenou južnou stranou. Hlavná čelná časť orientovaná do dvora má balustrádovu terasu postavenú na otvorených segmentových arkádach. V strede nad strešnou rímsou sú umiestnené dve plastiky s rodovými erbami Zichy a Keglevič. Interieru budovy dominuje jednoramenné schodište a slávnostná sála na poschodí, ktorej strop zdobia štukové ornamenty. Ostatné miestnosti budovy majú rovné stropy. Kaštieľ sa po roku 1946 stal majetkom štátu, od roku 1947 tu sídlilo riaditeľstvo štátnych majetkov. Začiatkon 50. rokoch v kaštieli zriadili Poľnohospodársku školu, tá tu fungovala až do roku 2005, kedy ju presťahovali do iných priestorov. Odvtedy je jeho vlastníkom Trnavský samosprávny kraj, ale kaštieľ je opustený a dohužiaľ postupne chátra.

Podobný osud postihol aj park u kaštieľa, trávnata plocha bola síce posekaná, inak tu iba platila výstraha pre nebezpečie pádu časti starších konárov z obrovitých stromov, vstup na vlastné riziko. Je to veľká škoda, lebo kaštieľ a desaťhektarový park je skutočne zaujímavým a pekným miestom, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti.

Je aj legenda o tom, že v dávnej minulosti kaštieľ patril templárom, vo Voderadoch sa mal nachádzať aj templársky hrad. V minulosti sa v kaštieli nachádzalo veľké množstvo umelecko - historických predmetov, vzácnych knih, obrazov, japonský porcelán, svietníky. V knižnici na poschodí malo byť až do 12 000 knih. Tieto cenné veci počas svojích ciest nazbieral František Zichy, cestoval po Taliansku, Francúzku, Holandsku a Nemecku. Jeho zbierku neskôr doplnili jeho syn František, vnuk František a pravnuk Jozef. Počas druhej svetovej vojny bolo v kaštieli ubytovaných asi 90 nemeckých vojakov, všetky vzácne predmety v tej dobe už boli uložené v drevených bednach v bezpečnom pivničnom priestore kaštieľa. Pred prechodom frontu v apríli 1945 došlo k poničeniu a odcudzeniu časti pamiatok, ďalšia časť bola prevezená do trnavského múzea, múzea v Červenom Kameni a muzea v Bratislave. Podľa určitých zdrojov nechali poslední majitelia kaštieľa pred príchodom fronty naložiť vzácne pamiatky na 7 vozov a odviezli ich blízko k obci Cífer, tam už čakali maďarskí kočiši a tí ich odviezli na neznáme miesto. Iné zdroje uvádzajú, že ich odviezli zo železničnej stanice na to isté miesto - neznáme. Takže koncom vojny prišiel voderatský kaštieľ o svoje všetky umelecké a historické predmety obrovskej ceny.