Loading...
Florencia (Firenze) je hlavné mesto Toskánska, ležiace na rieke Arno. Florencia je považovaná za kolísku renesancie a jedno z popredných centier umenia vo svete. Pre prekrásne renesančné pamiatky bola Florencia zapísaná na zoznam kultúrnych pamiatok dedičstva UNESCO. S pamiatkami sa tu človek stretáva na každom kroku, sú to krásne kostoly, budovy či sochy alebo fresky.
Jednou časťou Florencie je námestie Piazza della Signoria, kde sa nachádza palác Palazo Vecchia s niekoľkými významnými sochami, ktoré sú umiestnené pred palácom či v paláci.
Kamenný palác Palazo Vecchio s 94 metrov vysokou vežou bol postavený v rokoch 1299-1314 podľa návrhu architekta Arnolfa di Cambio (1245-1302(?10)). Do veže sa dá dostať po zdolaní 400 schodov, veža je pomenovaná po jej navrhovateľovi Torre di Arnolfo.
V rokoch 1540-1550 v paláci býval Cosimo I. Medicejský. Pôvodne sa palác volal Signoria, ale po presťahovaní Medicejských do nového sídla Palazzo Nuovo (Piti), sa palác začal volať Palazo Vecchhio, t.j. Starý palác.
V rokoch 1865-1871 bola Florencia dočasným hlavným mestom a palác sa stal sídlom provizornej talianskej vlády. Od roku 1872 až do súčasnosti je palác sídlom starosty Florencie. Radnica je tiež významným múzeom so zaujímavými zbierkami.
My sme vošli do paláca dverami, nad ktorými sa nachádza mramorová dekorácia , ktorú zdobia dva pozlátení lvi. Dostali sme sa len na prvé nádvorie hneď za vchodom. V strede sa nachádza malá fontána so sochou Putta (anjela) s delfínom a freskami s habsburskou tématikou. Boli namaľované v čase keď si najstarší Cosimov syn Francesco I. Medicejsky bral za manželku Johanu, dcéru habsburského cisára Maxmiliána. Sú tu vyobrazené najznámejšie mestá habsburskej monarchie, našli sme aj fresku Prahy.
Do ďalších častí paláca sme sa nedostali, ale asi najväčšiu pozornosť púta Sála 500 (Salone dei Cinquecento) pomenovaná podľa počtu členov rady, ktorá tu zasadala. Pôvodná výzdoba Leonarda da Vinci sa bohužiaľ nezachovala, obdivovať možno fresku Giogia Vasariho, ktorá zobrazuje výjavy z dejín Florencie. Krásny je aj strop v tejto veľkej sále 53x22 m)
Zaujímavá má byť aj audienčná sála, kde sa za Cosima Medicejského konávali ceremónie, či pracovňa Franceska I.,komnaty živlov s mytologickými výjavmi, či sála ľalli alebo sála máp.
Na námestí zaujme najmä jedna svetovo známa socha Davida od Michelangela Bounarotiho (1475-1564) stojaca pred vchodom do paláca. Na soche pracoval 2,5 roka, dokončená bola v roku 1504. Niekoľko storočí bol pred vchodom do budovy originál, ale v 20.storočí sochu poničili vandali. Dnes sa originál nachádza v neďalekej galérií Accademia.
Z druhej strany pri vstupe do paláca sa nachádza súsošie Herkules a Cacus od Baccia Bendineliho (1488-1560).
Na opačnej strane priečelia budovy je umiestnená Fontána Neptuna z roku 1565 od Bartolomea Ammannatiho (1511-1592), žiaka Baccia Bandineliho. Fontáne dominuje 5 metrov vysoká socha Neptuna z bieleho mramora, ktorého obklopuje ďalších 7 bronzových sôch z gréckej a rímskej mytoĺogie. Tvár boha vôd a morí má pripomínať Cosima I. Medicejského.
Na námestí sa ešte nachádza veľká jazdecká socha Cosima I. z konca 16.storočia. Sochu vytvoril Giambologna (1529-1608) na požiadanie Ferdinanda I., syna Cosima I. Medicejského. Socha bez podstavca meria 4,5 metra.
Niekoľko sôch sa nachádza pod prístreškom vedľa paláca v Loggia dei Lanzi-Galérii Open Air. Jednou zo sôch aj veľká bronzová socha Perseus s hlavou Medúzy od Celliniho.
Mnohých návštevníkov počas našej návštevy určite zaujala aj živá zlatá socha ženy s mobilom.
Je až neuveriteľné že na jednom námestí sa nachádza toľko skvostných diel.