Loading...
Krstiteľnica Jána Krstiteľa (Baptisterio San Giovanni) sa nachádza na florentskom námestí Piazza del Duomo v tesnej blízkosti s ďalšími dvoma krásnymi stavbami a to katedrálou Santa Maria del Fiore a štvorcovou zvonicou Campanile di Giotto.
V stredoveku, hlavne vo veľkých mestách, sa tradovalo, že do kostola nesmie vstúpiť nepokrstená osoba vrátene malých detí. Preto sa stavali samostatné budovy, baptistériá, ktoré slúžili ku krsteniu a iným náboženským slávnostiam. Stavali sa veľkých rozmerov, lebo ku krstu do nich prichádzali ľudia z širokého okolia. Napríklad v krstiteľnici vo Florencii bol pokrstený aj slávny básnik Dante Aligieri a členovia rodiny Medicejských.
Osemuholníková krstiteľnica Jána Krstiteľa vo Florencii pochádza pravdepodobne zo 4.-5. storočia a je najstaršou sakrálnou stavbou vo Florencii. Jej súčastná podoba ale pochádza z 11.-12. storočia.
V súvislosti s krstiteľnicou sa najviac hovorí o jedných z troch dverí. Ide o bronzové dvere, ktorých autorom je Lorenzo Ghiberti. Dvere sú také nádherné, že sám veľký Michelangelo ich nazval Rajskou bránou ("Porta del paradiso").
Tieto dvere sa nachádzajú na východnej strane baptistéria, hneď oproti vchodu do katedrály Santa Maria del Fiore. Boli vytvorené ako posledné.
Najstaršia brána je južná z roku 1330, jej autorom je architekt Andrea Pisano. Zobrazuje výjavy zo života Jána Krstiteľa a považuje sa za posledné dielo gotického sochárstva vo Florencii.
Na severnú bránu bola v roku 1401 vypísaná súťaž, ktorej sa zúčastnili aj 23 ročný Lorenzo Ghiberti a 24 ročný Filippo Brunelleschi. Súťažaici mali do roka odliať jednu časť výplní dvery podľa vzoru Andrea Pisana na námet Abrahám obetuje Izáka z južnej brány baptistéria. Súťažné návrhy Ghibertiho a Brunelleschiho sa dodnes nachádzajú v Národnom múzeu vo florentskom Bargellu.
Víťaz súťaže Lorenzo Ghoberti na týchto dverách s námetom z Nového zákona pracoval až do roku 1424. Keďže zadávatelia boli s dielom spokojní, dostal zákazku aj na dvere východnej brány. Na dverách tejto brány pracoval Ghiberti v rokoch 1425-1452. Zvolil si tému výjavy zo Starého zákona. Po bokoch sa ešte nachádzajú významné osobnosti tej doby a autor nezabudol ani na svoj autoportrét, ktorý sa nachádza na ľavom krídle v pravom ráme, je to štvrtá hlava. Sú tu vyobrazené aj portréty iných umelcov tej doby.
Pozorne sme si pozreli hlavne východné dvere. Sprievodkyňa nás upozornila, že počas veľkých záplav v roku 1966 voda siahala až k vrcholu ozdobných kovaných dverí. Tietio záplavy si vyžiadali 35 obetí a bolo zničených 60% všetkého umeleckého bohatstva mesta. Na pomoc, na obnovu pamiatok prišli reštaurátori z celého sveta.
Exteriér baptistéria má typický toskánsky vzhľad, kde je obloženie tvorené bielym a tmavozeleným mramorom.
Interiér sme nevideli, ale vraj jej vnútorný priestor patrí k najviac zdobeným budovám vo Florencii, na rozriel od strohej gotickej výzdoby katedrály. Na podlahe a strope kupoly sú krásne mozaiky. Na strope je zobrazený v kruhu Kristus a okolo v šiestich pásoch sú rôzne výjavy. Zdola ide o príbehy Jána Krstiteľa, ďalej sú to príbehy Krista, príbehy Jozefa, príbehy stvorenia sveta a nebeský anjelský dvor s Kristom a archanjelmi.
Na prvom poschodí sa nachádza matroneum t.j. mesto pre ženy.
Na námestí Piazza del Duomo vo Florencii sa nám veľmi páčilo, podobne ako v meste Pisa tiež na námestí Piazza del Duomo ( viac zaužívaný je jeho názov Námestie zázrakov). Na oboch týchto námestiach sa nachádza katedrála, baptistérium a zvonica. V Pize je námestie priestranejšie a medzi jednotlivými objektami sú veľké zelené plochy. Stavby sú ale na oboch námestiach prekrásne! Rozhodne sme boli šťastné, že sme absolvovali zájaz po Toskánsku a pevne veríme, že sa sem ešte niekedy vrátime. Veľa sme videli, je ale ešte veľa stavieb či sôch, ktoré sme nemali možnosť vidieť. A isto sa oplatí ešte raz vidieť aj to čo sme tu už obdivovali.