Očová a Matej Bel
Turistické cíle • Památky a muzea • Památník
Najvýznamnejším rodákom rázovitej podpolianskej dediny Očová je polyhistor Matej Bel, ktorému už jeho súčasníci dali epiteton Magnum decus Hungariae - Veľká ozdoba Uhorska. Pri jeho mene sa najčastejšie uvádza dátum narodenia 24. marec 1684, hoci nie je vylúčené, že sa narodil o deň - dva skôr a uvedený dátum súvisí s dňom, v ktorom ho pokrstili a zapísali do knihy narodených, čo bolo v tom čase bežnou praxou. Belov otec bol roľníkom a mäsiarom a od tohto remesla sa odvodzuje aj jeho prímeno Funtík.
Nadané dieťa malo len sedem rokov, keď ho poslali za zbieraním vedomostí na šľachtické školy v Lučenci, Kalinove a v Dolnej Strehovej. Od roku 1695 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Bystrici, v nemčine a maďarčine sa zdokonaľoval v Bratislave, v Pápe a vo Veszpréme. Okrem týchto jazykov zvládol aj hebrejčinu, latinčinu, gréčtinu, ako aj všetky predmety, ktoré v tom čase tvorili základ vzdelanosti a viedli ho na cestu polyhistora. V rokoch 1704 - 1707 študoval na univerzite v nemeckom meste Halle, odkiaľ sa vrátil do Banskej Bystrice na miesto konrektora na lýceu, na ktorom sám študoval. Po smrti Jána Palárika v roku 1710 sa stal rektorom a zároveň kázal v miestnom špitálskom kostole sv. Alžbety. Banskobystrické prostredie však nebolo k Belovi príliš žičlivé, dokonca počas kuruckého povstania v roku 1709 takmer skončil na šibenici. Preto v roku 1714 prijal miesto rektora evanjelického gymnázia v Bratislave, kde prežil plodných 35 rokov a kde naplnil svoje životné poslanie.
Matej Bel ako polyhistor si získaval uznanie doma i za hranicami Uhorska početnými prácami v najrôznejších sférach ľudskej činnosti. V r. 1723 vydal Posla starého a nového Uhorska (Hungariae antiquae et novae prodromus), v ktorom načrtol svoje predstavy o komplexnom spracovaní poznatkov o minulom i súdobom Uhorsku. Pre svoju myšlienku získal kvalitných spolupracovníkov. Projekt zaujal aj samotného kráľa Karola III., ktorý ho finančne podporil. Pôvodný zámer spracovať údaje o všetkých 48 uhorských stoliciach sa síce nepodarilo dotiahnuť do konca, napriek tomu dielo Mateja Bela bolo kolosálnym v európskom i svetovom meradle. Tlačou vyšli štyri zväzky diela Notitia Hungariae novae historico-geographica - Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku, v ktorých podáva údaje predovšetkým o stoliciach z horných končín Uhorska, teda zo Slovenska. O ilustrácie a mapy sa postaral jeho dobrý priateľ a kmotor, geograf Samuel Mikovíni.
Život naplnený činorodou prácou bol náročný a odrazil sa na Belovom zdravotnom stave. Po infarkte mu ochrnula pravá strana. V auguste 1749 sa liečil v rakúskych kúpeľoch Altenburg a tam, alebo v koči na ceste domov, sa skončila jeho životná púť. Pochovali ho v Bratislave na Michalskom cintoríne, ktorý však koncom 18. stor. zlikvidovali, takže jeho hrob už dnes nenájdeme. Zachovalo sa nám však Belovo dielo, ktoré je vzácnym historicko-vedeckým dokumentom.
Uprostred Očovej stojí pomník Mateja Bela údajne na mieste, kde stál jeho rodný dom. Belovo meno nesie aj miestna základná škola a neďaleko nej nájdeme aj Belovu pamätnú izbu, v ktorej sa môžeme zoznámiť aj s bohatou históriou Očovej a s jej folklórnymi tradíciami i súčasnosťou.
V Očovej, ktorá sa nachádza asi 10 km severovýchodne od Zvolena na úpätí majestátnej Poľany, sa snažia vytvárať podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, predovšetkým agroturistiky. Nájdete tu ubytovanie i stravovanie a s ľudovou kultúrou sa najlepšie zoznámite v polovici augusta, keď sa tu koná podujatie Očovská folklórna hruda, ktorá si už získala meno medzi slovenskými folkloristickými podujatiami. Na lúkach pod obcou je poľné letisko, ktoré ponúka vyhliadkové lety.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Očová a Matej Bel
