Kláštor pod Znievom - prechádzka obcou

Počas cesty domov z mesta Martin sme si spravili malú prestávku v Kláštore pod Znievom. Na dnešnom území obce bol objavený nález z mladšej doby bronovej a tiež sídisko púchovskej kultúry. Obec vnikla z podhradia hradu, jej obvateľstvo sa okrem roľníctva zaoberalo aj chovom dobytku, salašníctvom a praovali v lese. Kláštor pod Znievom charakeriuje povodná urbanistiká štrukúra, je tu veľa zachovanýh historickýh domov.. V jeho západnej časti, kde je dominantnou stavbou kostol sv. Mikuláša, ale nachádza tu ešte niekoľko ďalších pamiatok.

Kostol je pôvodne ranogotiká stavba z 2. polovice 13. storočia, prestavaný v roku 1728 v barokovom slohu. Počas bojov kurutských vojsk proti Habsburgovcom v roku 1678 v kostole, kde sa pravdepodobne skrývali rebeli došlo k boju, pri ktorom bol zničený bočný oltár a poškodená klenba svätne.

Oheň v minulosti a až dodnes napáchal veľa škôd a strát na ľudsých životoch. Tento nazývaný ,,dobrý sluha, ale zlý pán,, narobil zlo aj v obci. Počas ničivého požiaru v roku 1728, kedy zhorela veľká časť domov v obci požiar poškodil aj farský kostol. Zrútila sa klenba svätyne, poškodená bola veža kostola a vlastne aj celá jeho statika, takže ho nakoniec zbúrali skoro až do základu a akoby ho stavali vlastne znova. Ide o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou a presbytérom, loď a presbtérium sú barokovo zaklenuté. Veža kostola má vstupný portál, priestor pod vežou je zaklenutý valenou klenbou.

V oltári je umiestnený oltárny obraz Ružencovej Panny Marie z roku 1879 od J. B. Klemensa. Krstiteľnica je z kameňa, ranogotická z 2. polovice 13. storočia. Krížova cesta z celkovo 14 obrazov je z konca 19. storočia.

Východne u kostola je drevený kríž s dreveným korpusom Krista, z ktorého roku asi pochádza nie je známe.

Ďalšou peknou pamiatkou v Kláštore pod Znievom je socha sv. Floriána, patróna hasičov, ktorá je umiestnená na Moyzesovej ulici na pravom brehu potôčika tečúceho obcou. Rokoková socha sv. Floriána je pieskovcová socha v nadživotnej veľkosti umiestnená na veľkom podstavci obdžníkového pôdorysu. Na tomto kamennom podstvci je vytesaný a zlatom zdobený reliéf sv. Juraja, nápis a dátum 1768. Stĺp so sochou je ohraničený barokovou mrežou. Zaujmavosťou by mohlo byť aj to, že sv. Florián okrem toho, že držal stráž nad nebezpečím ohňa hasil aj požiare ľudskej zloby a nenávisti, takže po tejto stránke má určite dosť práce aj dnes.

Blízko tejto sochy je aj zaujímava budova hasičkého domu. Keď sme si ho všimli, najskôr sa dcéry zhodli, že je to asi bývalý mlyn, ja, ďalší ,,odborník,, že možno akýsi bývalý vodný hrádok, ale tej vody, ktorá vlastne tečie popod budovu nie je moc. Takže sme sa žiadni netrafili, je to teda dom hasičov, kedysi tiež nazývaný požiarný dom. Treba ale uznať, že je to krásna dvojpodlažná budova s vežou, z dreva zhotovenou pavlačou, dreveno prekrytým schodiskom a murovanou zdobenou fasádou prízemia.

Nesmiem nespomenúť aj pamätnú budovu blízko kostola, ide o ,,čulenovo,, gymnázium, budovu druhého slovenského katolického gymnázia. Z dôvodov stáleho rastu počtu žiakov Znievského gymnázia a už jeho kapacitnou nedostatočnosťou sa vtedy profesori a aj žiaci zhodli na tom, že treba postaviť gymnázium nové a tiež modernejšie. Bola to vtedy ale úloha veľmi zložitá, hlavný problém hráli ako asi vždy financie. Tých samozreme moc nemali a tak sa snažili ich získať pomocou zbierok nielen doma, ale aj z darov Slovávov žijúcich v zahraničí. To sa nakoniec podarilo doriešiť, financie sa podarilo získať a za veľkého nadšenia bol 19.4. 1874 slávnostne položený základný kameň tohto nového gymnázia. S akým nadšením a nasadením sa hneď začalo s výstavbou nového gymnázia je dôkazom už len to, že pracovali všetci - Znievčania, Čulen, profesori a samozrejme aj žiaci. Ich výsledkom bolo, že už po 150 dňoch bolo dokončené. Veľký smútok a sklamanie nastal ale už hneď po prázdninách, vôbec ho už nenavštívili, vtedajšie pomery ho uzatvorili. Nešlo o žiadnu krátku dobu, otvorili ho až po dlhých 45 rokoch, v dobe po vzniknutí Československej republiky a konsolidácii povojnových pomerov v Európe 19.3. 1919. V gymnáziu sa začalo vyučovať a svojím účelom slúžilo do roku 1936. Gymnázium nieslo názov ,,čulenovo,, . Kto bol vlastne Čulen? Martin Čulen bol významný slovenský národovedec, pedagóg, kňaz, zakladateľ a riaditeľ znievského gymnázia. Vyštudoval vo Viedni, v roku 1848 sa v Prahe zúčastnil Slovanského zjazdu. Ako profesor pôsobil v banskobystrickom katolíckom gymnáziu, na gymnáziu v Bratislave. Ako riaditeľ katolického gymnázia bol za svoju národnú a buditeľskú činnosť preložený do Levoče, kde ho neskôr penzionovali. Z Levoče odchádza do Znieva, kde zakladá prvé slovenské katolícke gymnázium. Zo znievského gymnázia M. Čulen vybudoval prvé reálne gymnázium v Uhorsku s vysokou úrovňou. Po jeho zatvorení M. Čulen odchádza za farára do Čaky, kde aj zomrel a je tam pochovaný. M. Čulen bol aj jedným zo zakladateľov Matice slovenskej a kandidoval aj za poslanca v uhorskom sneme. Na stenách budov sa nacháda aaj niekoľko pamäných dosiek. Na budove obecného úradu je to ,, k pamiake padlých počas SNP,, ďalej že sa u narodil a zomrel básnik J. M. Capko - Znievsky (1846 - 1867), v rokoch 1858 - 1862 u posobil básnik Janko Kráľ. Na ďalšom dome medzi kostolom a obecným úradom je pamätná doska tým, ktorí tu kedysi žili. Bol to profesor gymnázia Samuel Zachej, národovedec a spisovateľ a významný učenec Ján Ledvai.