Hukvaldská obora

Do Hukvaldskej obory sme sa dostali z parkoviska miernym stúpaním pozdĺž cesty. Asi po 300 m sme došli k veľkej železnej bráne, pred ktorou boli smerovníky. Naším cielom bol hdar Hukvaldy. Prešli sme okolo občerstvenia U brány, kde sme si kúpili Štramberské uši, a potom sme už ďalšou bránouželeznou bránou vstúpili do obory. Nápis na bráne nás upozorňoval, aby sme zatvárali, lebo by mohla z obory uniknúť zver.

Hneď na začiatku boli na starom kmeni vyvesené informácie o obore. Dozvedeli sme sa, že Hukvaldská Obora patrí k najstarším v Čechách. Bola založená ešte v roku 1567. Biskup Vilém Prusínský dostal darom od cisára Maximiliána 20 daňkov. Dal pre nich ohradiť kus lesa. V rokoch 1730 - 1736 nechali hradní páni postaviť kamenný múr.

Obora sa dnes rozkladá na ploche 440 ha. Dnes je normový stav 140 kusov danielov, 120 kusov muflónov a 25 kusov diviakov. Stav zveri je vyvážený, takže nedochádza k poškodzovaniu lesných porastov. O oboru sa starajú Lesy ČR - Lesná správa Frenštát pod Radhoštěm.

Keďže naším cielom bol hrad, vybrali sme sa podľa prvej značky - smerovky po červenej vľavo. Išlo o chodník lesom, ktorý obklopovali statné stromy. Asi po pol hodinke sme došli po dosť veľkom stúpaní k hradu. Tu nás prekvapilo, že z druhej strany sem vedie asfaltová cesta. Tak ako aj iní návštevníci hradu sme si posedeli na lavičkách zoradených do polkruhu a z vyhliadky sme sa dívali do okolia.

Po zaujímavej návšteve rozsiahleho hradu sme sa tou istou cestou lesom vydali späť. Manželka stále nariekala, že sme nevideli Líšku Bystroušku. Tak ju to mrzelo, že sa v bufetíku, kde sme ešte dokupovali Štramberské uši pre starých rodičov sa opýtala kdeže sa nachádza soška líšky. A opäť sme prešli cez železnú bránu do obory a vydali sme sa tentokrát vpravo po asfaltovej ceste, ktorá vedie až k hradu. Až teraz sme si všimli smerovku, že k Líške Bystrouške je to 15 minút. Tu sa nám naskytli iné pohľady ako cestou lesom. Vpravo od nás bola lúka, na ktorej kde tu rástli statné stromy. Niekoľko starých vyrúraných kmeňov ležalo pri ceste. Nešlo o žiaden nový výrub, ale o kmene, ktoré tu už ležia dlho a poskytujú miesto k životu pre vtákov a hmyz. Prechádzali sme aj okolo menšej reštaurácie, kde už ľudia v túto teplú aprílovú nedeľu posedávali za stolmi pred reštauráciou. A hľa v diaľke už vidíme toľko očakávanú líšku. Stojí na kameni a nám s manželkou to pripomenie Malú morskú pannu, za ktorou sme sa v Kodani "hnali" pekný kus cesty. Naše očakávanie sa nenaplnilo. Boli sme totiž prekvapení, že toto miesto, ktorým je Kodaň známa, je veľmi malé. Soška morskej panny, sediacej na asi metrovom kameni na pobreží je veľmi malá ( asi pol metrová ). "Naša" Líška Bystrouška veľkosťou asi tak zodpovedala tej Andersenovej víle, ale kameň, na ktorom stojí líška je väčší, aj miesto okolo je viac upravené ( ktovie, možno že aj nenápadné miesto v Kodani , myslím jeho okolie sa už po viac ako dvadsiatich rokoch zmenilo ). Okrem bronzovej sochy Líšky Bystroušky sa pri kameňoch nachádza aj tabuľa oznamujúca, že socha sem bola umiestnená ako pamiatka Leošovi Janáčkovi na prvé prevedenie opery " Líška Bystouška " na Hukvaldech 20.6.1959.

Takže aj keď Hukvaldská hradná Obora nebola cieľom nášho výletu, boli sme radi, že sme ju videli nielen z lesného chodníka, ale aj z asfaltovej cesty, kde sme videli jej inú tvár - lúku so starými košatými stromami. Čo sme nevideli bola zver, pre ktorú bola Obora postavená. Videli sme len jedno pekné zviera a to sochu Líšky Bystroušky. Po tejto asfaltovej ceste išlo viac ľudí ako cestou lesom. Početní návštevíci boli rodičia s malými deťmi.