Bošany - socha na pamiatku garbiarstva

Turistické cíle • Socha

socha garbiara z roku 1957 • Fotografie (9) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

pamätná doska hlásajúca, že socha bola odhalená pri 100. výročí začatia výroby zameranej na spracovania kože

umiestnenie sochy v parčíku neďaleko kostola, za sochou sa nachádza sídlisko

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

Bošany, jedna z najväčších obci v okrese Partizánske na strednom Ponitrí, sa po prvykrát spomína v roku 1183 v súvislosti s pápežom Luciusom II.

Obec má niekoľko zaujímavých pamiatok. Sú to dva kaštiele i kostol. Zaujala ma ale aj socha nachádzajúca sa neďaleko kostola a kaštieľa. Ide o sochu garbiara. Garbiarstvo je jedným z najstarších remesiel, už v praveku sa ľudia obliekali do zvieracích koží. Začiatkom stredoveku sa začalo so spracovaním zvieracích koží v celej Európe. Keď chceme zistiť prečo zrovna táto socha sa nachádza v obci Bošany, musíme sa pozrieť do histórie.

História garbiarstva, teda kožiarskej výroby v Bošanoch sa viaže k roku 1857, kedy do obce prišiel podnikateľ Adolf Schmitt, ktorý v tom období už mal v rakúskom Kremži koželužňu a v Bošanoch nakupoval od Bossániovcov a baróna Huttena kožu ale aj smrekovú a dubovú kôru, potrebné na trieslovanie kože. Rozhodol sa, že by pre neho bolo oveľa výhodnejšie postaviť koželužňu tu, kde je dostatok kože, okolitých lesov na trieslovanie a v neposlednej rade aj dostatok vody z toku rieky Nitry. Svoj úmysel podnikateľ Schmitt aj uskutočnil, kúpil kúriu Motesiczkýckých, starý mlyn a na okolitom pozemku postavením malej dielne pre vtedy iba 15 zamestnancov zahájil kožiarsku výrobu v Bošanoch.

Schmitt postupne vytvoril Veľkobošanskú cisársko - kráľovskú patentovanú továreň na kožu. Hlavnýmproduktom výroby bola vojenská výstroj a hnacie remene. Adolf Schmitt svoj prvý úspech zožal už po piatich rokoch podnikania v Bošanoch, na svetovej výstave v Londýne, ktorá sa konala v roku 1862, tu získal ocenenie zlatou medailou.
Po smrti zakladateľa firmy Adolfa Schmitta v roku 1901 sa stal novým majiteľom firmy jeho zať Július Leidenfrost. Od roku 1904 továreň odkúpili bratia Budischovski. Kožiarskú výrobu v Bošanoch oslabila hospodarská kríza v roku 1921, došlo k jej obmedzenie výroby a úpadku.

Túto situáciu využila spoločnosť Baťa, ktorá odkúpila v roku 1930 prvú kožiarskú fabriku na Slovensku. Tomáš Baťa začal hneď s komplexnou prestavbou pôvodných priestorov koželužne, prepustil všetkých zamestnancov a začal v Bošanoch budovať nový priemyslelný park. V rokoch 1933 až 1934 postavil červenú a bielu kolóniu a štyri slobodárne pre svoich robotníkov, ďalej postavil obchodný dom, kino, hotel, spločenský dom. Najal si nových zamestnancov, pôvodnú výrobu preorientoval na obuvnícku výrobu a neskôr aj na gumárenskú výrobu.

V Bošanoch sa garbiarká historia, staršia viac ako 160 rokov zachovala až dodnes, je ale v útlme, venujú sa jej už iba dve malé firmy.

Pamiatkou na historiu garbiarstva v Bošanoch je socha garbiara, ktorú odhalili pri príležitosti 100 rokov garbiarstva v Bošanskom parku garbiarov v roku 1957. Autorom sochy je Ján Močiatok z Liptovského Mikuláša. Socha znázorňuje muža garbiara v zástere počas spracovania usne. Pod sochou na podstavci je na mramorovej doske umiestnený nápis : ,, Na pamäť 100. výročia garbiarstva v Bošanoch venujú pracujúci n.p. koželužne Bošany r. 1957,,.