Krkonoše - z Medvědína k prameňu Labe

Kam a jak jedeme?

Vybrali sme sa z Medvědína okolo Vrbatovy boudy k prameu Labe.

Za čím jedeme?

Z horského rekreačného strediska Špindlerův Mlýn sme sa lanovkou vyviezli na Medvědín. Historia lanovky na Medvědín siaha do roku 1979, kedy 5.1. zahajili jej skušobnú prevádzku. K trvalej prevádzke spustili túto dvojsedačkovú lanovku v roku 1980. Lanovka má dlžku 1950 metrov, dolná stanica je vo výške 750 metrov, prekonáva výškový rozdiel 480 metrov a jej rýchlosť je 2,5 metra za sekundu. Dnes je lanovka zmodernizovaná - štvorsedačková.

Medvědín je zalesnený vrch 1235 metrov vysoký západne nad sútokom Labe s Bílým Labem. Na severnom úbočí sú ešte zbytky po rudnom prieskume, ktorý tu prebiehal. Od lanovky sme pokračovali po žltej turistickej značke a ďalej po ceste popod Zlaté navrší 1333 metrov k Vrbatové boudě. Tu bola naša prvá zástavka.

Vrbatová bouda - 1396 m bola otvorená v roku 1964 a má názov podľa lyžiarského závodníka V. Vrbaty z Kruhu u Jilemnice. Je to významná horská bouda na hrebeni Krkonoš pri križovatke turistických ciest. Nad boubou je postavená kamenná mohyla na pamiatku Bohumila Hanče, vtedajšieho najúspešnejšieho bežca na lyžiach a jeho kamaráta Václava Vrbatu, ktorí tu tragicky zahynuli počas snehovej búrky 24.3. 1913 pri medzinárodných pretekoch na lyžiach na 50 kilometrov. Mohylu vystavali za podpory Českého krkonošského spolku v Jilemnici a Českého ski klubu v Hradci Králove.

Blízko červenej značky je postavený i betonovo oceľový vojenský objekt - bunker vzor 37 zvaný Řopík, ktorý s ďalšími tvorili opevnenie, ktoré malo slúžiť pri obrane vlasti pred nepriateľom. Pri chodníku s červenou značkou v smere od Vrbatovy boudy k Labske boude je i malá mohyla na pamiatku Bohumila Hanče. Cestou ďalej sa vľavo nachádza Pančavská louka, ktorá je časťou prírodnej rezervácie Prameny Labe. Táto lúka s vrcholovým rašelinišťom o rozlohe približne 87 hektárov leží medzi Kotlem a Labskou loukou. Lúka leží v nadmorskej výške 1300 - 1370 metrov a jej maximálna hĺbka rašelinišť dosahuje 280 cm a hĺbka rašelinových jazierok je maximálne 0,9 metra. Na lúke sa vytvára i prameň Pančavského potoka, ktorého voda vytvára na skalnatej hrane lúky Pančavský vodopád. Voda tu padá po 250 metrov vysokých skalných stenách Pančavskej jámy do Labského dolu. Na Pančavskej louce je i zaujmavá vysokohorská kvetena. Po občerstvení pivkom, zakupením turistickej známky a razítka do notesa sa už vydávame na rozsiahlú vrcholovú planinu južne od Sokolníka a Violíka.

Na tejto lúke zvanej Labská louka v rašeliništiach 1386 metrov nad morom pramení najväčšia česka rieka Labe. Jej symbolický prameň je takzvaná Labská studánka, z ktorej sa Labe vydáva na svoju cestu 1154 kilometrov dlhú až k Hamburgu, kde jej cesta končí v ústi do Severného mora. V Čechách je jej dlžka 396 kilometrov o povodí na ploche 51 399 km². V kamennom múre sú umiestnené mozaikové erby miest, ktorými Labe preteká.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Prvá zástavka a občerstvenie sme mali na Vrbatovej boude, druhé na Labskej boude.

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Pekný bol hlavne výhľad na Sněžku, ďalej sme videli Pančavský vodopád, ktorý padá do Labského dolu, okolie Labské studánky a spomienka na Hanče a Vrbaty.

Ostatní informace

Ceny v boudach sú ešte slušné, Labská bouda je pre niekeho trňom v oku, jej budúcnosť je neistá.