Žilina - Slovena

budova Sloveny  •  Fotografie (6)  • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (6 fotografií)

stredná časť s vchodom a balkónom

vchod

Vstoupit do fotogalerie (6 fotografií)

Od začiatku 90. rokov 19. storočia došlo k výraznej zmene hospodárskeho rozvoja Žiliny, dôležitú úlohu vtedy prevzal továrensky priemysel. Začali vznikať úplne nové fabriky drevárske, chemické a aj textilné.

Prvú žilinskú textilnú továreň založila brnenská textilná firma Löw a na odkúpenom pozemku od mesta Žilina o rozlohe 297 306 m³ neďaleko rieky Váh. K tomu ho presvedčil vtedajší minister uhorskej vlády Gábor Baross v snahe industrializovať severozápad Slovenska. Došlo k tomu v roku 1890, novopostavená fabrika mala názov Uhorská továreň na výrobu vlneného tovaru, vojenského súkna a prikrývok Karol Löw v Žiline. Veľkoobchodník Löw začal vo svojej fabrike výrobu ,,naplno" už v roku 1891 a hneď sa stala na území Slovenska a neskôr aj v celom Uhorsku najväčším podnikom svojho druhu s najmodernejším technologickým zariadením. Na začiatku zamestnavala 800 zamestnancov, obsluhovali strojný park 24 selfaktorov, 210 tkáčskych stavov a 40 stavov na tkanie plyšu. Ročne vyprodukovali pre armádu 600 000 metrov súkna na uniformy, ďalším výrobkom boli látky na obleky a šaty, plyš, prikrývky a koberce.
V roku 1904 založili nový sesterský závod v Čadci, od roku 1907 mala fabrika nového riaditeľa Jamesa Vogela, ten riadil fabriku do roku 1930 pod názvom Žilinská súkenná továreň, účastnícka spoločnosť. V roku 1908 založili ďalší sesterský závod v Rajci, v roku 1911 presiahol počet zamestnancov 1000. V roku 1920 fabrika dosiahla viac ako 2 milónový korunový zisk a rok 1940 sa stal najúspešnejším rokom v jej histórii. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946 zmenili názov na Slovena, slovenské vlnárske závody, národný podnik Žilina.
Po roku 1989 nastali ďalšie zmeny, Slovena začala fungovať ako štátny podnik, neskôr sa stala akciovou spoločnosťou a nakoniec dopadla ako mnoho iných podnikov, v roku 2006 spoločnosť ukončila textinú výrobu, dôvodom bola kríza na svetovom trhu v odvetví vlnárskych tkanín.

Kto dnes sídli v bývalej Slovene neviem, nevstúpil som ani do areálu bývalej fabriky. Zaujala ma pravdepodobne bývala administratívna budova Sloveny od Kysuckej ulice. Budova má v pôdoryse tvar obdĺžnika, v jej strede je hlavný vchod s dvojdverami, nad ktorými je balkón uchytený na dvoch konzoliach. Zábrablie balkóna je z balustrád, stred priečelia tvorí v najvyššej časti malý polkruhový štít v modro, bielo červenom zafarnení a nápisom SLOVENA. Vľavo u hlavného vchodu je vrátnica, bočné krídla budovy sú zdobené, celé priečelie je v pomerne dobrom stave.

Autor: ivetka

Další články autora: 2243

hodnotit kvalitu příspěvku | nahlásit příspěvek redakci

Sdílet s přáteli