Park u Budatínskeho hradu

Turistické cíle • Park

košatá vŕba • Fotografie (46) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (46 fotografií)

lipa

Chlmecký vrch, pod ktorým sa vlieva Kysuca do Váhu

Vstoupit do fotogalerie (46 fotografií)

Súčasťou areálu Budatínskeho hradu je aj park založený niekedy v polovici 19. storočia v prírodno - krajinárskom anglickom slohu. Bolo to v dobe, kedy Budatín získali Czákyovci a upravili ho v klasistickom slohu s typickou jednoduchosťou s rozľahlými travnatými plochami a stromovými skupinami.

Pokiaľ pôjdeme ale v historii späť, už v 14. a 15. storočí boli u vodného hradu Budatín užitkové záhrady, v 16. storočí v záhrade u sútoku Váhu a Kysuce boli kvetinové úpravy a vysadené lipy. V záhrade bol aj maľovaný letník pre panstvo a záhradník mal aj svoj domček. Pestovalo sa tu aj ovocie, zelenina a bylinky.
Úpravy parku prebehli za Jána Suchoňa, vznikla lipová aleja a vysadili aj cudzokrajné dreviny platany. Začiatkom 19. storočia Budatín získali už spomínani Czakyiovci. Po vyhorení Budatína v roku 1849 sa sa neskoršie úpravy parku prispôsobili dobovému vkusu. V roku 1870 vznikom Košicko - Bohumínskej železnice práve ona rozdelila park na dve časti a to už vlasne časti parku za železnicou predurčila zánik. Park až do prvej svetovej vojny bol vo veľmi dobrom stave. Udržiaval ho jeho posledný majiteľ Gejza Czákyi.

Kostrou parku sú dreviny, vek najstarších stromov v parku sa odhaduje na 250 - 300 rokov, ich výška je okolo 30 metrov. Najstaršou a najmohutnejšou drevinou parku je lipa veľkolistá, jej vek sa odhaduje na 350 rokov a viac. Obvod kmeňa tejto lipy je 620 centimetrov, jej výška je 27 metrov. Tieto lipy môžu dosiahnúť vek až neskutočných 1000 rokov. V parku v minulosti rástli aj topole čierne, ide o rychlorastúce stromy s mäkkým drevom a krátkym životným cyklom. Z týchto druhov drevin, ktoré kedysi v parku rástli do výšky 30 metrov a ich obvody kmeňov dosahovali viac ako 6 metrov sa dodnes zachovali iba ich torza a sú obrastené brečtanom popínavým, lianovitou drevinou. Z cudzokrajných drevín je v parku jediný zástupca, sú to platany javorolisté, kríženci platana východného a platana západného. Platany sú opadavé stromy s charakteristickou odlúpujúcou sa kôrou. Platany v parku boli vysadené pravdepodobne v roku 1745, obvod kmeňa najväčšieho a najstaršieho platana v parku je 6 metrov, jeho výška je 27 metrov. Medzi ďalšie dreviny parku patria napríklad buk lesný ,,previsnutý,, a ,,červenolistý,, a javor horský.

Park a príroda okolo tokov Váhu a Kysuce je aj hniezdišťom rôznych druhov vtákov, napríklad muchárik bielokrký, žlna sivá, muchár sivý, pinka lesná, penica čiernohlavá, krutohlav hnedý, žlna zelená, drozd plavý, z vodného vtáctva ide o celoročné alebo sťahovavé - čajka smejivá, kormorán veľký, potápač veľký, rybár riečný, lyska čierna a orliak morský.

Obnova tohta päťhektarového parku pri sútoku riek Kysuce a Váhu prebehla v roku 2010, snahou žilinskej župy bolo vrátiť parku jeho pôvodnú podobu anglického parku z 18. storočia. Došlo k výrubu chorých stromov, výsadbe nových stromov a kríkov, rekultivácii trávnikov, vybudovaniu nových zavlažovacích systémov. Vybudovali nové chodníky, lavičky a osvetlenie parku. Park je príjemným miestom na prechádzku v každom ročnom období, v lete je dobre si v ňom posedieť v tieni pred slnkom chrániacimi korunami mohutných storočných stromov a naríklad si aj posedieť na lavičke u knihy z pôžičovne - búdky.

Park je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou.