Žilina - Park Carla Gustava Swenssona

Turistické cíle • Park

park Carla Gustava Swenssona • Fotografie (23) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (23 fotografií)

pomník Carla Gustava Swenssona

drotárke dielo

Vstoupit do fotogalerie (23 fotografií)

Rozvoj textilného priemyslu v meste Žilina začal hlavne v roku 1890, kedy na podnet vtedajšieho uhorského ministra priemyslu a obchodu Gabriela Barossa zahájil veľkopriemyselník Karol Löw výstavbu vtedy najmodernejšej a najväčšej fabriky na spracovanie vlny, v ktorej neskôr pracovalo až 2500 zamestnancov.

Vedenie textilnej továrne sa rozhodlo pri areáli továrne zriadiť park a k tomu si prizvali vtedajšieho významného europského krajinného architekta švédskeho pôvodu Carla Gustava Swenssona.
Carl Gustav Swennson sa narodil 15. júna 1861 v Jonkopingu. Okolo roku 1880 sa presťahoval do nemeckého Wϋrburgu, kde do roku 1887 pracoval ako asistent mestského záhradníka Jönsa Perssona Lindahla. V roku 1887 sa presťahoval do hlavného rakúskeho mesta Viedne, neskôr pracoval vo švajčiarskom Rϋschlikove, odkiaľ sa vrátil späť do Viedne. Pracoval na významných záhradách a krajinárskych projektoch prevažne v krajinách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Park okolo bývalej Súkenky v Žiline vznikol v roku 1891, stal sa najväčším žilinským parkom. Napríklad v roku 1900 sa Swennson venoval predovšetkým navrhovaniu parkov v kúpeľnom meste Mariánske Lázně. Zomrel 13. apríla 1910 vo Viedni vo veku 48 rokov.

Vráťme sa ale k parku, najstarší a najväčší žilinský park aj s mnohými exotickými, na tú dobu raritnými drevinami sa postupnou zástavbou zmenšoval, postupne chátral, bol zdevastavaný a jeho torzo sa stalo miestom, kde sa zhromažďovali už iba opilci a bezdomovci. K zmene došlo v roku 2009, kedy si zanedbaný park prevzali do prenájmu majitelia hotela Holiday Inn a nechali odstrániť staré nevhodné dreviny. Následne odstranili starý múr, ktorý nahradili novým múrikom, do parku naviezli novú zeminu, pribudli nové okrasné dreviny, stromy, kvetiny, nový trávnik a chodníky. Od roku 2015 údržbu parku zabezpečuje mesto Žilina. V roku 2021 pri príležitosti 160 rokov narodenia Carla Gustava Swenssona a 130 rokov od vybudovania parku sa mesto rozhodlo financovať zhotovenie pamätníku C. G. Swenssona, ktorý realizovalo občianske združenie Servare et Manere. Autormi pamätníka je krajinný architekt a umelec Marek Sobola a sochár Michal Janiga. Pamätník je skulpturou vysokou 4,6 metra, má znazorňovať takzvanú Gotickú bránu v Súľovských skalách, jeho horná časť má "zelenú strechu" ktorá zadržiava vodu a tvorí domov niektorým druhom živočíchov. Na stene pamätníka je umiestnený portrét C. G. Swenssona a nápis Carl Gustav Swensson. Všatko je vymodelované z drôtu, materiálu, ktorý v minulosti používali drotári z okolia Žiliny a z Kysúc, ktorí boli známi po celom svete. Súčasťou pamätníka sú aj tri stromy - previsnuté brezy Betula pendula Dalecarlica, strom objavili vo Švédsku v roku 1767 a od roku 1985 je švédskym národným stromom.
Druhým pamätníkom v parku je Pamätník žilinských textilných robotníkov postavený k pamiatke revolučných bojov žilinských textilných robotníkov v rokoch 1924 a 1943. Autorom tohto diela je sochár Jozef Čerňan.
V parku je niekoľko infopanelov o histórii parku, o Carlovi Gustavovi Swenssonovi, dá sa v ňom posedieť na lavičke.

Park sa nachádza nad kruhovým objazdom, je lemovaný ulicami Kysucká a Športová, je to v severnej časti mesta neďaleko rieky Váh.