Taliansko - Lazio - Rím - Villa Borghese Pinciana ( Vila Borghese na Pincijskom vrchu ) a priľahlý parčík

Turistické cíle • Dům, budova

Villa Borghse Pinciana na piazzale del Museo Borghese • Fotografie (15) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (15 fotografií)

Priapo - kópia, originál z roku 1616 sa nachádza v USA

Vila Borghese na Pincijskom vrchu

Vstoupit do fotogalerie (15 fotografií)

Villa Borghse Pinciana ( Vila Borghese na Pincijskom vrchu ) je vila postavená architektom Flaminiom Ponziom a po jeho smrti dokončená jeho asistentom Giovannim Vasanziom podľa náčrtov samotného Scipiona Borgheseho.
Dal ju postaviť Scipione Borghese, ktorý bol synovcom pápeža Pavla V. z matkinej strany. Kardinál Scipione zastával viacero funkcii - bol napr. pápežov tajomník, efektívny šéf vatikánskej vlády, všetky funkcie boli platené, mal teda obrovskú moc a veľmi zbohatol.
Kardinál Scipione Caffarelli Borghese (1.9.1577-2.10.1633) bol veľkým milovníkom a zberateľom umenia a podporoval najmä sochára Gian Lorenza Berniniho a maliara Caravaggia. Rodinná umelecká zbierka sa pod jeho opatrovníctvom rozrástla. Bola umiestnená v rodinnom sídle v Ríme v Palazzo Borghese, od roku 1903 sa nachádza v bývalom rodinnom majetku, vo Ville Borghese pod názvom Galleria Borghese. Galériu sme tiež navštívili, ale o tom v inom článku.

V roku 1607 začal kardinál Scipione Borghese s výstavbou vily na Pincijskom vrchu. Vila pozostáva zo strednej dvojposchodovej časti, z ktorej vystupujú dve nižšie bočné krídla spojené antizujúcim portikom. V strede budovy sa nachádza vonkajšie dvojkrídlové schodisko.
Dvojposchodová centrálna hala bola známa ako Salone Casino Nobile, bola pre Borgheseho a jeho strýka pápeža Pavla V. útočiskom pred letnými horúčavami, ktoré panovali v meste. Organizovali tu recepcie pre hodnostárov. Vila bola tiež poloverejným múzeom, bola v nej umiestnená zbierka umenia, vrátanie sôch, ktoré si kardinál objednal u Gian Lorenza Berniniho. Borghese zabával hostí v otvorenej lodžii na 2. poschodí, kde Giovanni Lanfranco namaľoval veľkú stropnú fresku s názvom Bohovia Olympu, nazývanú aj Rada bohov. Koncom 18.storočia bola lodžia zamurovaná.

Okolo roku 1770 začal Marcantonio IV. Boughese s prestavbou vily na múzeum. Staré tapisérie a kožené závesy boli odstránené, boli objednané nové stropné dekorácie a vila bola zrekonštruovaná podľa návrhov Antonia Asprucciho a jeho syna Mária.

My sme vo vile navštívili galériu a chvíľu sme si posedeli na lavičke s výhľadom na vilu, ktorá sa nachádza na námestí Piazzale del Museo Borghese. Vila sa nachádza na nízkom kopčeku.

Potom sme si ešte prešli malú časť parku za vilou na námestí Piazzale Scipione. Tu sa v strede nachádza fontána a niekoľko sôch. Nás zaujali dve sochy - Flóra a Priapus z roku 1616. Nejde o originály, tie sa nachádzajú v Neu Yorku.
Autorom sôch je Pietro Bernini (1562-1629), ktorý ich vytvoril pomocou slávneho syna, sochára Giana Lorenza Berniniho (1598-1680) pre kardinála Scipiona Borgheseho. Každá zo sôch pozostáva z polovice tela prechádzajúceho do zužujúceho sa podstavca, z ktorého trčia nohy. Flóra a Priapus sú vo veľkom množstve posiati ovocím a kvetmi, vyrezávané energickým, rustikáklnym spôsobom, symbolizujú hojnosť prírody na jar a na jeseň. Pod sochou Priapusa bol nápis že ide o kópiu, originál sa nachádza v Múzeu umenia Metropolitan v New Yorku. Ako autor je uvedený Gian Lorenzo Bernini, ale v skutočnosti sa sochy pripisujú jeho otcovi Pietrovi za asistencie jeho syna.
Socha Priapa sa nazýva Jeseň v rúchu Priapa, Flóra predstavuje jar.

Vedľa vily je aj menšia záhrada s citrusovými plodmi.