Přidat Itálii mezi oblíbené
Taliansko - Lazio - Rím - Galeria Borghese
Naša prvá cesta v Ríme, po ubytovaní sa na námestí Piazza Bologna, smerovala autobusom ku galérii Borghese, do ktorej sme mali zakúpené lístky. Bohužiaľ sme vystúpili až na poslednej zastávke neďaleko námestia Piazza del Popolo pri bráne, ktorej jednu stranu navrhol Michelangelo a druhú Bernini. Tá nás momentálne nezaujímala, museli sme sa ponáhľať cez park ku galérii. Cestou sme si mysleli, že sa na danú hodinu ku galérii nedostaneme, ale našťastie pár minút pred naším vstupom sme stáli pred budovou galérie a teda sme ešte mohli vstúpiť a v kľude si prezrieť vystavované umelecky hodnotné kúsky. Prehliadka bola určená na dve hodiny. Naozaj každú hodinu vyhlasovali, ktorá skupina má galériu opustiť.
V krásnej vile zo začiatku 17. storočia, ktorú dal postaviť Scipione Caffarelli- Borghese (1577-1633) je umiestnená umelecká zbierka rodu Borghese. Scipione Caffarelli - syn sestry pápeža Pavla V. mal šťastie v tom, že keď sa v roku 1605 jeho strýko Camillo Scipione stal pápežom Pavlom V., rýchlo udelil Scipionovi kardinálsky titul a dal mu právo používať meno a erb Borghese. Scipione Caffarelli Borghese začal rozširovať umeleckú zbierku rodu Borghese. Bol nielen obdivovateľom umenia, ale aj mecenášom mladých umelcov, najmä barokového sochára Berniniho a maliara Caravaggia. V galérii sa nachádza niekoľko krásnych sôch od Gian Lorenza Berniniho, mnohé boli vytesané práve pre umiestnenie v tejto vile, kde krásne zapadnú a ladia s krásnou výzdobou stien a stropných fresiek. V galérii sa nachádza aj najviac obrazov od Caravaggia na jednom mieste - päť (Chorý Bakchus, David s hlavou Goliáša, Svätý Hieronym, Madona z Palafrenieri a Chlapec s košíkom ovocia). Počas našej prehliadky boli vo vile len štyri jeho obrazy, jeden bol zapožičaný na výstavu v inej galérii. Mne sa najviac páči obraz Chorý Bakchus.
Prehliadka sa začínala na druhom poschodí vo veľkej miestnosti, ktorá bola pôvodne otvorenou lódžiou, v ktorej Borghese rád zabával hostí. Strop dal namaľovať Giovannimu Lafrancovi. Centrom fresky je veľký obraz Bohovia Olympu, nazývaného aj Rada bohov. V tejto dnes už zasklenej lódžii sa nachádzajú dve sochy kardinála Scipione Caffarelli- Borgnese a menšia socha pápeža Pavla V. od Berniniho. Mali tu byť aj tri obrazy od Berniniho, ale počas našej návštevy visel na stene obraz len jeden.
V ďalšej veľkej miestnosti v Sieni cisárov krásne vynikla v jej strede stojaca socha Únos Proserpíny od Berniniho (1598-1680). Sochu si objednal kardinál Scipione Borghese. Pri tejto soche sa zvykne upozorniť na realisticky vyobrazené ruky, ktorými sa únosca, boh podsvetia Pluto, zabára do tela krásnej Proserpíny, dcéry bohyne Ceres, do ktorej sa zamiloval, keď ju uvidel trhať kvetiny na brehu jazera uprostred ostrova Sicília. Dievčinu uniesol do podsvetia. Sochu vytvoril ako veľmi mladý v rokoch 1621-1622.
V ďalšej miestosti sú hneď dve veľké sochy od Berniniho: traja muži - syn, otec a dieťa s názvom Aeneas, Anchises a Ascanius utekajúci z Tróje. Syn nesie otca a jeho syn kráča vedľa nich.
V miestosti je aj nedokončená socha chievčaťa, malo ísť pôvodne o dve sochy, ale aj prvá socha zostala nedokončená, názov mal byť Pravda odhalená časom.
Jednej menšej miestosti dominuje socha Davida tiež od Berniniho. Sochu si objednal v marci 1623 kardinál Alessandro Peretti Montalto, ktorý neskôr zomrel a objednávku prebral kardinál Borghese, ktorý už v máji nasledujúceho roku mohol sochu obdivovať vo svojej vile.
V miestosti nazvanej Sala di Apollo e Dafne, ktorú v rokoch 1780-1785 navrhol architekt Antonio Asprucci a vyzdobil Pietro Angelett je v strede klenby umiestnený obraz zobrazujúci Apolóna a Dafné. Ide o zobrazený mýtus, prevzatý z druhej knihy Ovídiových metamorfóz, je inšpirovaný prítomnosťou Berniniho sochy v strede miestnosti Apolón a Dafne. Amor potrestal Apolóna, ktorý sa po zasiahnutí šípom zamiloval do Dafné, ktorá ale jeho lásku neopätovala. Apolón ju naháňal a keď ju chytil, Dafné požiadala o pomoc bohyňu Gaia. Tá ju premenila na vavrínový strom. Apolón naďalej zostal do Dafne zaľúbený a preto býva zobrazovaný s vavrínovým vencom na hlave.
Zaujala nás aj socha ležiacej ženy Víťazná Venuša od Antonia Canovu, ktorá predstavuje Paulinu Bonaparte, manželku Camilla Borghese. Socha pochádza z rokov 1805-1806, bola vytvorená v Ríme, neskôr presunutá do Borgheseho domu v Turíne. Do Galerie Borghese sa vrátila okolo roku 1838.
V galérii je veľa umeleckých diel od tých známejších maliarov, ako napr. Uloženie Krista od Raffaela či Posvätná láska a profánna láska od Tiziana. Samozrejme za dve hodiny sa nedá všetko detailne pozrieť. My sme vedeli ktoré diela nás zaujímajú a na tie sme sa sústredili.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
Počasí
Letenky Řím
Půjčovna autPříspěvky z okolí Taliansko - Lazio - Rím - Galeria Borghese
