Taliansko - Benátsko - Caorle - Katedrála sv. Štefana Prvomučeníka (Duomo di Santo Stefano Protomartire)

Turistické cíle • Kostel

katedrála sv. Štefana Prvomučeníka z roku 1038 • Fotografie (30) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (30 fotografií)

pohľad na hlavný oltár a tiež drevený strop

Duomo di Santo Stefano Protomartire

Vstoupit do fotogalerie (30 fotografií)

Caorle je vraj najhistorickejším letoviskom medzi Benátkami a Terstom. Bolo založené pri lagúne okolo roku 40 p.n.l. Rímanmi ako Capruale. Na konci stredoveku malo asi 15 000 obyvateľov. Stalo sa rybárskym prístavom. V roku 1380 ho vyplienili Janovčania.

Na námestí Piazza Vescovado, neďaleko mora, sa nachádza budova kostola postavená okolo roku 1038, zasvätená sv. Štefanovi Prvomučeníkovi. Už v tej dobe bola katedrála sídlom biskupa a to dlhú dobu, až do roku 1807.
Kostol bol viackrát prestavaný, znova vysvätený v roku 1665.

Budova katedrály má bazilikálny pôdorys s troma loďami. Kostol je postavený pozdĺž osi západ - východ.
Pred katedrálou stával kostol tiež s bazilikálnym pôdorysom s troma loďami, zasvätený madone delle Grazie. Bol orientovaný pozdĺž severnojužnej línie. Kostol Grazie bol s priečelím katedrály spojený átriom, ktoré bolo zbúrané na začiatku 19.storočia. Centrálna apsída zasahovala do konštrukcie zvonice, o čom svedčí klenutá konštrukcia vyplnená terakotovými tehlami. Pri reštaurovaní v roku 1999 bol odhalený obvod starobylého kostola a následne pokrytý bielymi kameňmi.

Fasáda katedrály je jednoduchá a strohá, v prevažne románskom štýle. Stred je najvyšší, pod tampanónom sa nachádzajú dve rozetové okná, ďalšie dve rozety sa nachádzajú v každej bočnej lodi pod šikmou strechou. V dolnej časti sú tri vstupné dvere. Po stranách hlavných dverí sú dva basreliéfy. Jeden predstavuje sv. Agatonika a druhý pravdepodobne sv. Juraja.
Celková výška budovy, od zeme po vrchol centrálnej lode, je 13,66 m, v bočných častiach je výška 6,66 m. Dĺžka centrálnej lode je 40.39 m (od vstupných dverí po centrálnu apsidu) a kostol má šírku 20,66 m.

V interiéri je možné vidieť románske a byzantské prvky. Lode sú od seba oddelené šiestimi stĺpmi, ktoré sa striedajú so šiestimi pilastrami. Mramorové stĺpy majú korintské alebo kubické hlavice. Hlavice sú zakončené dosseretmi. Stropy sú drevené, rovné.
Všetky tri lode končia presbytériom a apsidou, z nich len stredná vyčnieva mimo stavby.
V blízkosti vchodov do bočných dverí sa nachádzajú kaplnky sv. Ondreje vpravo, tá je väčšia a vľavo sv. Roka.

K najcennejším prvkom kostola patrí zlatý oltárny obraz "Pala d´oro", drevená pozlátená "Pieta" či "Posledná večera" pravdepodobne od Gregoria Lazzariniho.

Našli sme tu však veľa ďalších zaujímavých predmetov ako sú sochy, oltáre, fresky, maketa blízkeho kostolíka sv. Panny Márie Anjelskej, nachádzajúceho sa neďaleko na výbežku. Vedľa fresky Poslednej večere je plátno sv. Rity z roku 1955 a freska sv. Lucie v ráme s freskou s kvetinovými motívmi zo 14. storočia.

Interiér kostola pôsobí upokojujúcim dojmom, akoby sa tu zastavil čas. Mnohí návštevník sa zastaví, posadí a v tichu pozoruje interiér kostola.
Kostol sme si veľmi obľúbili a často sme sa v ňom zastavili.