Slovenské štíty a kopce na cestách 2. - Kriváň

Turistické cíle • Ostatní

Siemens Vectron Kriváň • Fotografie (16) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

Kriváň

silueta jedného z najkrajších kopcov na Slovensku

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

Železničná spoločnosť Slovensko - ZSSK v náväznosti na kampaň ,,Držíme Slovensko v pohybe" postupne spúšťala do prevádzky päť moderných rušňov Vecktron, ktoré sú v krásnom farebnom dizajne inšpirovaným piatimi slovenskými vrcholmi : Kriváň, Lomnický štít, Gerlachovský štít, Vršatec a Veľký Rozsutec.

Z pätice týchto lokomotív s polepami slovenských kopcov vyrazil na svoju púť 10. júla 2025 Vectron 193 131-8 s motívom Kriváňa bol v čele vlaku Ex 525 z Bratislavy do Košíc. Kriváň je na lokomotíve zobrazený ružovo - fialový, okolité červeno - žlté zafarbenie má znázorňovať teplé tóny krajiny a západy slnka. Zelená farba symbolizuje prírodnu krásu dolín, ktoré Kriváň obklopujú.

Kriváň, impozantný vrch v zápanej časti Vysokých Tatier, vysoký 2 494,7 metra leží nad Podbanským. Je jedným z najvyšších a najnavštevovanejších vrchov Slovenska. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.

Ako prví na Kriváň vystúpili pravdepodobne pytliaci aleho havieri, za prvú písomne doloženú túru sa považuje výstup evanjelického kazateľa, prírodovedca, historika a banského podnikateľa Andreasa Jonasa Czirbesza v roku 1773. Kriváň navštívili aj známi badatelia ako napríklad švédsky botanik Wahlenberg, anglický cestovateľ Townson, francúzky prírodovedec Hacquet, poľský geológ Staszic. Kriváň v sebe skrýval a možno skrýva ešte dodnes nerastné bohatsto, na jeho južných a juhozápadných svahoch sú dodnes viditeľné stopy po baníctve v období 15. až 18. storočia.

Na Kriváň okrem vedcov a objaviteľov začala v 19. storočí vystupovať proti národnému útlaku a k presadzovaniu myšlienky slovanskej vzájomnosti aj generácia štúrovcov. Prvá z týchto takzvaných národných vychádzok sa uskutočnila 16. augusta 1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť na Kriváň v memorandovom roku 1861 zorganizoval Štefan M. Daxner.
Od roku 1955 sa začali konať tradičné výstupy Kriváň k pamiatke SNP a jej hrdinom. V rokoch 1960 až 1990 bol Kriváň s vatrou znázornený aj na štátnom znaku Československa na erbe na prsiach leva. Dočasne tak nahradil tradičný slovenský znak s trojvŕšim a dvojkrížom. Zaujímavosťou je, že po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň.
Kriváň sa podarilo zdolať aj mne, bolo to asi dvakrát v období po roku 1987, išli sme od Troch studničiek. Je to krásny zážitok, výhľady sú nádherné. Pamätám sa, niekde mám aj čiernobielu vrcholovú fotografiu s Mirom Rybičkom, ak ju nájdem, pridam ju do článku. Vládlo tam dvojaké počasie, v slnečnom závetrí si niekoľko turistiek v plavkách opaľovalo svoju hornú časť tela, v poľskej strane v tieni boli asi 10 centimetrové ľadové jazyky.