Skýcov - Areál vápenných pecí Vápenice

vápenné pece  •  Fotografie (14)  • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

pec

pec

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

Skýcov je obcou s približne 1030 obyvateľmi, leží v peknom prírodnom prostredí v severovýchodnej časti Tríbečských vrchov. Najstaršia písomná zmienka o obci je v listine Ondrteja II. z roku 1293. Obec patrila panstvu Hrušov, neskôr panstvu v Topolčiankach.

Obyvateľstvo z obce sa počas druhej svetovej vojny zapojilo do Slovenského národného povstania, malo to hrozné následky, v roku 1945 nemeckí okupanti obec vypálili. To je najsmutnejšia udalosť v histórii obce.

Skýcov bol v minulosti známy aj sklárňou založenou v 18. storočí, tá zanikla začiatkom 19. storočia.
Okrem skla bol Skýcov známy v široko-ďalekom okolí najkvalitnejším vápnom, ktoré v obci skýcovskí vápenkári pálili. Pálenie vápna patrilo k namáhavej a tiež nebezpečnej práci. V Skýcove sa v minulosti malo nachádzať počas najväčšej slávy až 84 vápenných pecí, s jeho pálením začali pred viac ako 250 rokmi. Vápenec, základnú surovinu pre výrobu vápna, ťažili na Vápennom vrchu, odkiaľ ho prevážali k peciam. Vápenec sa podľa potreby aj štiepal, po obvode pece sa ukladal do stredu väčšími a po obvode menšími kusmi. Pri vypálení 10 - 12 metrov vápna - jednej pece sa spotrebovalo približne 6 - 8 metrov dreva, na príprave pracovalo prevažne 4 až 6 ľudí. Pec horela nepretržite 24 hodín, správne vypálený kameň vápenca musel byť jasno žeravý.

Vápno sa po vypálení transportovalo na konských vozoch - rebriňákoch, aby sa vápno nesypalo, rebriny boli popreplietané vŕbovým prútim.  Furmani vyrážali do vzdialenejších miest a dedín už o polnoci. Vápno sa predávalo aj za peniaze, ale platbou mohli byť aj takzvané naturálie vo forme plodín napríklad kukurice a obilia.

Dnes je na pálenie vápna v Skýcove spomienkou areál vápenných pecí nazývaný Vápenice nad obcou u hlavnej cesty. U vápencových pecí je infopanel, dá sa na ňom dočítať niečo bližšie o pálení vápna v Skýcove. Je tam aj text piesne o ťažkej práci vápenkárov s názvom Vápenkár som zo Skýcova: "Vápenkár som zo Skicova, chto ma viďí, hneď pozná, šati ubielenie ako mlinár mán. Ruki tvrdie od roboti ako ten kemen skícovskí, kerí sa viberá z horúcej peci. Vápno, vápno vivalávam, keť sa po sveťe uberán. Kúpte, ženy, vápno, kím ho ešte mán. Ženičky ma raďi majú. "Dajťe kopcon!", tak žiadajú a groše gu grošu sa mi zhŕnajú. Koníčky si pošibávan, keť sa ja domou poberán. Na svoj ťaškí život si ja spomínan."

Pri areále je aj parkovisko, z ktorého sa dá ísť ku zbytkom pecí, ale dá sa vydať aj k rozhľadni na Vápennom vrchu.

Autor: ivetka

Další články autora: 2183

Kvalita příspěvku:

hodnotit kvalitu příspěvku | nahlásit příspěvek redakci

Sdílet s přáteli