Ružomberok - Stanica Zápalkáreň

Turistické cíle • Žel. stanice

T 47.0 • Fotografie (22) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (22 fotografií)

lavička z maxizápaliek

nákladný vagón

Vstoupit do fotogalerie (22 fotografií)

Stanica Zápalkáreň je dnes konečnou stanicou bývalej úzchorozchodnej železničnej trate Ružomberok - Korytnica, ktorá v rokoch1908 až 1974 spájala mesto Ružomberok s kúpeľami Korytnica ležiacimi v pohorí Nízke Tatry.

Na prelome roku 1900 sa uvažovalo o postavení železničky z Ružomberka do kúpeľov Korytnica, v roku 1906 založili akciovú spoločnosť Miestna železnica Ružomberok - Korytnica, hlavnými iniciatormi tohto projektu boli korytnický lekár Dr. Jozef Ormai a železničiar Štefan Angyal. Železnicu údolím riečky Revúca Korytnickou dolinou o rozchode 760 mm postavila spoločnosť Mandel a Révész, jej úsek bol dlhý 23,564 kilometra, slávnostné otvorenie sa konalo 5. júla 1908.
Trať mala 9 zástavok: Ružomberok, Ružomberok malá stanica, Ružomberok -Biely Potok, Ružomberok - Trlenská, Ružomberok - Jazierce, Ružomberok - Podsuchá, Liptovská Osada, Liptovská Osada obec, Liptovská Osada - Patočina a Korytnica kúpele.

Na začiatku prevádzky od roku 1908 začali používať tri parné rušne typu 51, ktoré vyrábali v budapeštianskej fabrike MÁVAG. Prvá svetová vojna priamo zasiahla aj túto železnicu do Korytnice, parné lokomotívy pre vojenské potreby v roku 1916 z tejto trate stiahli a previezli do Talianska. Nahradili ich rušňami radou IV, tie slúžili do roku 1930. Od začiatku 30. rokov začali používať parné rušne U 37.0, miestni ich nazývali ,,Korýtko". Parné rušne rady U 37.0 mali hmotnosť 24 ton, dĺžku 7590 mm, vyrábali ich vo fabrike Lokomotivfabrik Krauss & Cie, První českomoravská v rokoch 1894 - 1922, celkovo ich vyrobili 54 kusov. Parné lokomotívy v roku 1959 nahradili štvoricou diessel- elektrických lokomotív radu T 47.0, od výrobcu ČKD. Rušne mali skriňové prevedenie, v jej oboch čelných stranách mali stanovište strojvedúci, v strednej časti má rušeň strojovňu a oddiel pre batožinu. Hmotnosť rušňa je 32 ton, jej dĺžka je 12 690 mm, jej výkon je 284 kW a dosahoval maximálnu rýchlosť 60 km/hodinu. Pre osobnú prepravu kúpili 10 nových vagónov typu Balm/u od ČKD Tatra. Posledným dňom prevádzky tejto železničky bol 26. september 1974, jej zrušenie prinieslo vlnu naspokojnosti miestnych obyvateľov a aj návštevníkov kúpeľov Korytnica.
Následne boli odstráňovane jej zvršky a táto unikátna trať zanikla. Diesselelektrické lokomotívy radu TU 47.0 po ukončení prevádzky presunuli na iné úzkokoľajné trate v Českej republike Osoblaha, Jindřichův Hradec, kde jazdia dodnes.

Po roku 1989 boli snahy trať obnoviť, k tomu ale nedošlo. Až v novembri roku 2017, na Svätú Katarínu sa miestnym nadšencom po viac ako 40 rokoch od zrušenia tejto železničky podarilo vypraviť motorový vozeň rady M131.1 nazývaný aj ,,Hurvínek" na trase Ružomberok - Ružomberok malá stanica - Ružomberok - Zápalkáreň. Začala tak sezónna, letná víkendová doprava motoráčkom pre turistov s možnosťou aj prevozu bicyklov. Stanica Zápalkareň je dnes posledná zastávka letnej víkendovej železnice, návštevníka alebo okoloidúceho zaujme na bufete z kontejneru čelná časť bývaleho rušňa T 47.0. Bývalú železnicu pripomína aj historický nákladný vagón aj s nákkladom - veľkými kladami stromov, zaujímavou je aj lavička z troch maxizápaliek. Stanica Zápalkáreň je aj vstupnou bránou Cyklokoryničky Ružomberok - Korytnica. Táto cyklotrasa vedie zväčšia po pôvodnej trase železnice, patrí k jednej z najkrajších na Slovensku.