Loading...
Pokiaľ sa vydáte z mesta Ružomberok smer Donovaly či už po hlavnej ceste, alebo po cyklochodníku do Korytnice, na ľavom brehu toku rieky Revúcej v mestskej časti Ružomberku Bielom Potoku si môžete pozrieť historický objekt bývalú vápenku. Vápenka je vlastne už len torzom niekdajšej vápenky, z ktorej sa dodnes zachovali už iba dve šachtové vypaľovacie pece bez technológie s tehlovými murovanými komínami a s plošinou, navažovaciou rampou.
O historii tejto pece a ich majiteľoch nie je veľa údajov, niekde som sa dozvedel že jej história sa viaže k roku 1883, vtedy si od mesta na 30 rokov prenajali od mesta pozemky členovia účastinárskej spoločnosti. Na týchto pozemkoch mohli bezplatne ťažiť piesok, stavebný kameň a z vápenca na mestských pozemkov páliť aj vápno. V roku 1937 vstúpil do deja Ján Floch Páleník, ktorý si vybavil živnostnenské oprávnenie. Sám Ján Floch po krátkej dobe zomrel, ale so svojimi deťmi stihol postaviť novú vápenku. Po jeho smrti vedenie vápenky prevzal jeho syn Viktor. Po roku 1948 dochádzalo k postupnému znárodňovaniu, v roku 1953 vápenka prešla do správy národného podniku Cementáreň v Lietavskej Lúčke. Ďalším správcom cementárne bol MNV Ružomberok, jej úplna prevádza skončila niekedy v období 70. až 80. rokoch minulého storočia. Objekt vápenky neskôr odkúpil miestny podnikateľ, k jej využitiu ale nedošlo a postupne chátra ďalej.
Dopravu suroviny na výrobu vápna v minulosti zabezpečovali pomocou oceľových vozíkov posúvaných po úzkorozchodných koľajničkách z blízkych miestnych zdrojov. Do pecí ju sypali z rampy medzi pecami, z ktrňorej sa ešte zachovala jej drevená časť na oceľovej konštrukcii. Červené tehlové komíny už majú vypadnuté niektoré tehly, zosiľuju ich po obvode oceľové obruče.
Veľkou škodou je, že bývalú vápenku dodnes nevyhlásili za kultúrnu pamiatku, tým by bola väčšia šanca na jej záchranu. Podobných stavieb sa na Slovensku už mnoho nezachovalo.
Názory na budúcnosť sú od obyvateľstva rôzne, niektorí by privítali jej rozsiahlu rekonštrukciu, podľa iného Ružomberčana by nebol problém objekt vápenky upraviť na moderno-historický hotel, uvidíme, ako to dopadne. Mne osobne sa pozostatky vápenky páčili, je to pamiatka na umenie našich bývalých stavebných majstrov.