Radošina - kostol Najsvätejšej Trojice

Turistické cíle • Kostel

kostol s predstavanou vežou • Fotografie (44) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (44 fotografií)

kostol Najsvätejšej Trojice

interiér kostola

Vstoupit do fotogalerie (44 fotografií)

Radošina je obcou s približne 1900 obyvateľmi na rozhraní pohorí Považský Inovec a Nitrianska pahorkatina, v okrese Topolčany v Nitrianskom kraji.

Dominantou obce je kostol Najsvätejšej Trojice. Je jednoloďovou stavbou v obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálnym uzáverom. Kostol má predstavanú hranolovitú vežu s ihlanovitou strechou a kovovým krížom. Veža má hodiny, sú v nej umiestnené zvony s elektrickým pohonom.

Prvá zmienka o kostole v Radošine je z roku 1332, v nej sa spomína vtedajší farár Jacobus a kostol, ktorý bol zasvätený sv. Pavlovi Pustovníkovi. V roku 1559 mal byť kostol už zanedbaný s rozbitými oknami a zlou strechou. Počas tureckých nájazdov bol vyrabovaný. Uvádza sa, že v roku 1630 mal už iba hlavný oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice a dva holé bočne oltáre.

Na mieste tohto kostola nechal nitrianský biskup Ján Telegdy postaviť nový kostol. Nový rímsko - katolícky farský kostol Najsvätejšej Trojice postavili v neskororenesančnom slohu v rokoch 1636 - 1644, išlo o kostol bez veže, tú ku kostolu v roku 1663 nechal pristaviť nitrianský biskup Juraj Szelepčéni, dokazuje to jeho erb umiestnený na veži. Vežu kostola v roku 1950 zasiahol blesk, ktorý ju poškodil. Ešte v tom roku prebehla jej oprava, počas ktorej ju aj čiastočne zvýšili.
V polovici 18. storočia, v roku 1755 kostol barokovo prestavali.

Loď kostola je zaklenutá renesančnou valenou klenbou s lunetami pripojenými na piliere. Loď kostola uzatvára polkruhové presbytérium. Hlavný oltár je z roku 1681, nechal ho zhotoviť nitrianský biskup Ján Gubašóci, v roku 1703 ho dal zrenovovať nitrianský biskup Ladislav Maťašovský. V jeho strede je umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, po stranách je stĺpová architektúra a dve sochy. Nad stĺpami je nadstavba so sochami anjelov, svätcov, obrazom a krížom s plastikou Ukrižovaného. Bočné oltáre sú v kostole dva, vpravo od hlavného je to oltár Sväteho kríža, v roku 1760 ho nechal opraviť miestný farár Gabriel Nodeczky. Vľavo je oltár, v ktorého obraze je znázornená Smrť sv. Jozefa.
Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia, z toho obdobia je aj krstiteľnica. Má tvar kalichu s polygonálnou kopulou, je zhotovená z mramoru, zdobí ju plastika svätého Jána Krstiteľa pri krstení Ježiša. Je darom od biskupa Jána Gustíniho.

Vpravo u vchodu do kostola je na čelnom múre veže uchytený drevený kríž sv. misii z rokov 1934, 2005 a 2015. Pri kostole je aj Lurdská jaskyňa, ako sa dá prečítať na nápise mramorovej dosky, je z mája 1949. Túto pamätnú jaskyňu postavila radošinská mládež na večnú pamäť druhej svetovej vojny z vďaky, že bola obec od jej hrôz zachránená prosiac Nebeskú Matku i ďalšiu ochranu a pomoc.

Neďaleko kostola je budova fary, je to veľmi pekne upravená budova a jej okolie. Príjemne pôsobili aj májovo rozkvitnuté kvety gaštanu, týchto stromov je v okolí kostola zasadených niekoľko.

Kostol patrí pod farnosť Radošina, dekanát Radošina a Nitrianskú diecézu. Kostol so svojím areálom je od roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.