Pruské - kaštieľ

Pruské je obec severne od okresného mesta Ilava na západnom okraji Ilavskej kotliny.

Územie dnešnej obce bolo osídlené už v Paleolite - nálezy kostry mamuta a štiepaných kamenných nástrojov zo staršej doby kamennej. O tom, kedy a ako obec vznikla sa nezachovali žiadne dokumenty, v najstaršom dokumente, kde sa obec spomína pod menom ,,terra Pruska,, sa datuje do roku 1244. Od polovice 14. storočia obec patrila vršateckému panstvu, neskôr sa stala sídlom správy hradného panstva. Hradné panstvo malo v obci majere, chmelnicu, pivovar, mlyn a tehelne. V tej dobe bolo Pruské považované za mestečko a malo právo päť krát do roka poriadať jarmok. Obyvateľstvo sa zamestnávalo poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom. Za prvej Československej republiky sa živilo aj výrobou zimných čiapok a krojov.

Jednou z pamiatok obce je aj renesančný kaštieľ, národná kultúrna pamiatka, postavený koncom 16. storočia ako poschodová štvorkrídlová budovu s arkádovým nádvorím a dvoma nárožnými vežami. Okolo kaštieľa bola pôvodne vodná priekopa, ktorá bola neskôr zasypaná a kaštieľ sa tak spojil s rozsiahlým anglickým parkom.

Začiatkom 17. storočia nechal kaštieľ barón Andrej Jakusics prestavať. V roku 1663 bol kaštieľ spustošený osmanským vojskom, ktoré vtedy tiahlo Považím. Rodina Jakusicsov a ďalšie šľachtické rodiny vtedy našli ochranu na hrade Vršatec. Po smrti majiteľa kaštieľa Imricha Jakusicsa sa panstvo dostalo do rúk Uhorskej komory a cisár Leopold I. daroval v roku 1695 panstvo Vršatec grófovi Krištofovi Sigfriedovi Breunerovi a jeho manželke. Manželia už predtým získali od cisára aj panstvo Ilava, takže tým došlo k spojeniu dvoch majetkov. Vnuk Krištofa Breunera a Márie Breunerovej Karol Köningsegg sa stál novým majiteľom panstva, ktoré po sebe odkázal svojmu druhorodenému synovi, ríšskemu grófovi Františkovi Xaverovi Königseggovi a majetok patril rakúskej vojenskej šľachtickej rodine.

V polovici 19. storočia bol kaštieľ barokovo - klasisticky upravený a prefasadovaný. Posledný majiteľ rodu Königreggov, gróf František musel po prvej svetovej vojne v dôsledku pozemkovej reformy časť panstva odovzdať štátu, ďalšou splatil dlh a ostatný majetok nakoniec získali banky.

V rokoch 1946 - 1952 kaštieľ užívali mníšky Kongregácie sestier Najväčšieho Spasiteľa.

Po barokovej prestavbe nádvorné arkády zamurovali tak, že nový múr s oknami v jednotlivých oblúkoch bývalých arkád ustupujú dovnútra. Komín na streche kaštieľa ostal neporušený. Kaštieľ je dvojtraktobudova s vstupným vestibulom, z ktorého na poschodie vedie reprezentačné schodište. Spojovacie arkádové chodby sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. V nárožnej miestnosti v severovýchodnom krídle kaštieľa je renesančná štuková sieťová klenba a kamenný erb zo 16. storočia. Fasáda kaštieľa je barokovo - klasistická, jeho okolie tvorí bývalý anglický park.

Po roku 1954 bola z kaštieľa zriadená záhradná škola, v súčastnosti sú jeho priestory a okolie využívane žiakmi Strednej odbornej školy poľnohospodárskej.