Očkov - Náčelnícka mohyla z mladšej doby bronzovej a germánske popolnicové pohrebisko z mladšej doby rímskej

pohľad na sklo-železnú konštrukciu, ktorá je postavená nad náčelníckym hrobom - mohylou • Fotografie (12) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

nákres mohyly a nádoba z popolnicového pohrebiska - foto z infopanela

začiatok vstupu k mohyle

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

Čo všeličo sa na tom našom malom Slovensku nachádza ! Tentokrát sme sa boli pozrieť na náčelnícku mohylu z mladšej doby bronzovej. Dozvedeli sme sa, že sa v lokalite našli aj germánske popolnicové pohrebisko z 3.-4. st. nášho letopočtu.

O tejto pamiatke sme sa dozvedeli niečo viac z informačnej tabule pod mohylou ako aj z panela umiestneného priamo na sklo-železnej konštrukcii nad mohylou. Udáva sa v ňom :
" K najvýznamnejším objavom slovenskej archeológie na Strednom Považí patrí nálezisko Očkov. V rokoch 1953, 1955, 1958 a 1959 tu pracovníci archeologického ústavu SAV odkryli mohylu náčelníka z mladšej doby bronzovej a popolnicové pohrebisko z mladšej doby rímskej.

V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12.st. pred naším letopočtom príslušník, azda knieža tzv. velatickej kultúry. Ľud tejto kultúry obýval územie Dolného Rakúska, západného Maďarska a juhozápadného Slovenska. Mohyla v Očkove bola z obdobia velatínskej kultúry prvým objavom svojho druhu. Svojím významom ďaleko presahuje rámec Slovenska.

V objekte je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory na základe nálezových okolnosti.
Mŕtveho položili na hranicu o priemere 10 metrov v slávnostnom odeve spolu s bronzovými a zlatými šperkami. Na hranicu poukladali nádoby s tekutou a mäsitou stravou.
Vedúce postavenie mŕtveho vo vtedajšej spoločnosti symbolizuje meč, kopija, štít, konský postroj.
Na mieste spáleniska vykopali obdĺžnikovú etážovú hrobovú komoru, ktorej dno i spodné steny boli vydrevenené. Na podlahu po zhrnutí zvyškov pôvodnej hranice rozmiestnili nádoby. Hrobovú komoru potom pokryli sedlovitou strechou, ktorú podopierali drevené koly. Na strechu poukladali ďalšie milodary, bronzové a hlinené nádoby. V niektorých z nich sa nachádzala tekutá potrava. V iných boli nedohorené ľudské kosti, pravdepodobne pozostatky ľudských obetí pri úmrtí náčelníka.
Na strechu naniesli vrstvu spraše, striedavo s vrstvami kameňa. Na kamenné jadro navrstvili zeminu. Okraj dobudovaného celku spevnili kamenným vencom o priemere 25 metrov. "

Z informečnej tabule pod mohylou sme sa ešte dozvedeli, že obrady, ktoré sa vykonávali pri pohrebe boli podobné tým, aké popisoval vo svojom diele antický básnik Homér.

Ďalej na infotabuli pod mohylou bolo napísané, že v 3. - 4. st. nášho letopočtu bol areál v okolí mohyly z doby bronzovej znovu využívaný na pohrebné účely. Do urien tu svojich mŕtvych pochovával germanský kmeň Kvádov. Pohrebisko bolo objavené už v roku 1914 a odvtedy bolo narušované zemnými prácami, ale aj vykrádané. Archeologický výskum bol realizovaný až v 50. rokoch minulého storočia. Celkovo bolo preskúmaných 57 hrobov. V urnách boli okrem spálených ľudských pozostatkov nájdené aj šperky, zbrane a predmety dennej potreby.

Toto miesto je už asi predurčené na pochovávanie. Dnes sa v tesnej blízkosti pod týmto areálom nachádza hneď za cestou miestny cintorín. Všetko toto sa nachádza spolu s dvoma bunkrami na opustenom mieste, ďalej od obce. Miesto v čase našej návštevy, nebolo zrovna ideálne počasie, pôsobilo dosť stiesnene. Byť tu sama, tak by boli pocity po prečítaní informácii z infotabúl dosť desivé a skľúčujúce.