Ľubochňa - Pamätník bývalej lesnej železnice
Turistické cíle • Technická památka
V Ľubochnianskej doline sa ťažilo drevo už od stredoveku, najskôr iba na výstavbu drevených obydlí a na kúrenie. Drevo prepravovali pomocou koní v lete na vozoch, v zime na saniach. Rozvojom priemyslu, vznikla sklárska huta, založili 3 píly a tak rástol po dreve dopyt a pre jeho dopravu dolinou sa rozhodli využívať vodu toku riečky Ľubochnianky. Pre dostatočné množstvo vody k splavovaniu dreva vybudovali v hornom toku Ľubochnianky dve vodné nádrže - takzvaný Nižný a Vyšný Tajch. V noci zachytenú vodu cez deň vypúšťali v potrebnom množstve pre splavovanie dreva. Drevo sa nepoužívalo iba pre miestny priemysel, malé plte z Ľubochnianskej doliny sa v Ľubochni prestavali na veľké plte a tie sa potom plavili po Váhu napríklad až do Komárna.
Začiatkom 19. storočia, vtedy vznikol aj hámor na spracovanie surového železa už splavovanie dreva nestačilo pokryť požiadavky vtedajšieho priemyslu a preto sa rozhodli nahradiť Tajchy niečím modernejším a hlavne rýchlejším. Vtedajšie štátne lesy sa rozhodli pre výstavbu úzkorozchodnej elektrifikovanej železnice. Železnicu otvorili v roku 1904, v tom roku fungovala na Slovensku jediná elektrická trať v Bratislave o dĺžke 8 kilometrov. Ľubochnianska železnička mala vtedy elektrifikovanú dĺžku približne 20 kilometrov, mala svoju vlastnú hydroelektráreň, ktorá okrem železnice zásobovala energiou aj osadu Ľubochňa. V tom období bola unikátnou aj preto, že bola prvou štátnou lesnou železnicou, ale aj tým, že na nej využívali lokomotívy na elektrický, parný a motorový pohon. Slávnostné spustenie prevádzky sa konalo 9. júna 1904, dopoludnia vypravili prvý vlak, na trati boli tieto zastávky Ľubochňa - Huty - Salatín - Nižná Liptova - Vyšná Liptova - Čierňany - Nižný Tajch - Vyšný Tajch - Čierný Kameň. Trať mala 7 výhybní Krátke, Kračov, Salatín, Javorisko, Kľak, Blatná a Vyšný Tajch.
Trať bola celá elektrizovaná, takže po nej jazdili elektrické lokomotívy, parné lokomotívy pomáhali pri výpadku elektriny, pluhovali v zime sneh a zaskakovali počas povodní. Motorové lokomotívy jazdili v bočných neelektrifikovaných dolinách a pomáhali aj pri posunu.
Počas vojny, Slovenského národného povstania železnica pomáhala pri presune ranených, liekov a potravín.
Začiatkom 50. rokov v Ľubochnianskej doline začal premávať aj elektrický motorový rušeň M 24.033, išlo o rušeň, ktorý vyradili počas modernizácie vozového parku na úzkorozchodnej železničnej trati ČSD Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice.
V roku 1955 bola koľajová dĺžka trate lesnej železnice Ľubochňa - Močidlá 31 250 kilometra, elektrifikovaný úsek mal dĺžko 19 335 kilometra. Železničná trať bola v prevádzke od jej otvorenia 9. júna 1904 celkovo 59 rokov a 208 dní, zrušili ju 30. novembra 1966.
Dnes už je táto bývalá železnička spomienkou, návštevníkovi Ľubochne ju pripomenie krásny pamätník, replika prvej lokomotívy s jedným vagónom. V roku 1904 pri zahájení prevádzky lesnej želiznice nasadené dve elektrické lokomotívy Ganz 760 BE 32 vyrobené maďarskou firmou Ganz és Társa. Mali ale problém s menším výkonom, a z tohto dôvodu im v roku 1906 nasadili nové silnejšie motory. Konštrukcia týchto lokomotív bola jednoduchá, mala nitovaný oceľový rám a drevenú oplechovanú skriňu. Celková dĺžka lokomotívy so spriahadlami bola 3770 mm, podvozok mal 3150 mm, rázvor bol 1,5 metra a polomer kolies 640 mm, Na každom dvojkolese boli uložené dva trakčné motory spolu s trakčnými prevodami. Rušňovodič mal v kabíne kontrolór na voľbu smery jazdy a pre voľbu brzdného a jazdného stupňa, ručnú brzdu, ovládanie pieskovača, zvonca, zberača a meracie prístroje. Pohotovostná hmotnosť lokomotívy bola 5,5 tony, pri stúpaní 32 ‰ dokázala vytiahnuť štyri prázdne nákladné vozne o hmotnosti 4,8 tony a dole vagóny s nákladom o celkovej hmotnosti 26 ton. Obe lokomotívy boli v prevádze celých 62 rokov, po roku 1966 ich pravdepodobne zošrotovali. Zachovali sa z nich iba fotografie a kópia výkresu z roku 1904. Došlo ale priam k zázraku, z týchto fotografii a výkresu z iniciatívy starostu obce Ľubochňa Ing. Petra Dávidka, Ing. Emanuela Lovása a Ing. Stanislava Kameniara v priebehu štyroch rokov zhotoviť repliku tejto lokomotívy a jedného otvoreného vagónika. Pred úsilím a zručnosťou všetkých, ktorí sa na tomto diele podielali je treba dať klobúk dole, mašinka s vagónom je pre turistov obľúbeným miestom pre fotografiu na pamiatku, najväčšiu radosť z tejto pamiatky majú samozrejme deti.
Tento pamätník bývalej lesnej železničky nájdete v centre obce Ľubochňa pred budovou pošty.
Příspěvky z okolí Ľubochňa - Pamätník bývalej lesnej železnice




