Liptovský Mikuláš - Železničná stanica

Turistické cíle • ŽST

železničná budova Liptovský Mikuláš • Fotografie (20) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

interiér železničnej budovy

prvá koľaj

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

Mesto Liptovský Mikuláš leží uprostred Liptovskej kotliny na pravom brehu rieky Váh. Prvýkrát sa spomína v písomnej zmienke z roku 1286. Jeho poloha na východnom brehu Liptovskej Mary a neďalekých Nízkych, Západných Tatier a Chočských vrchov ho predurčil k jedným z najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku.
Od roku 1677 sa mestečko stalo trvalým sídlom Liptovskej stolice, v 18. storočí sa tam sústredil politický a ústredný život vtedajšej šľachty. Ešte v polovici 18. storočia bolo dominantou mestečka obuvníctvo s cechmi ševcov a čižmárov, v tom storočí sa rozšírila stála výroba a spracovanie koží, v 19. storočí to vyústilo k masívnemu rozvoju kožiarskeho priemyslu.

K rozvoju kožiarskeho a ďalšieho priemyslu prispelo otvorenie dopravy a prepravy tovaru na Košicko - bohumínskej železnici. Železničná stanica Liptovský Mikuláš leží na trati Žilina - Košice, trate elektrifikovanej jednosmernou sústavou 3 kV. Trať vznikla v rokoch 1865 - 1872 výstavbou Košicko - bohumínskej železnice KBŽ. Výstavbu trate schválil cisár v roku 1866 po povolení Ríšskeho snemu monarchie v roku 1865, celú trať dokončili a sprevádzkovali v roku 1872. Otvorenie trate prebehlo v jednotlivých úsekoch, úsek Košice - Kysak- Prešov otvorili 1. 9. 1870, úsek Bohumín - Český Těšín 1. 2. 1871, úsek Český Těšín - Žilina 8. 2. 1871 a úsek Žilina - Poprad 8. 12. 1871, v roku 1871 sa začala písať aj história železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši. Trať bola pôvodne jednokoľajová, po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko- Uhorsko zaniklo a pre mladé Československo mala táto trať kľučový význam. Strategickú Košicko - bohumínsku železnicu 1. februára 1921 prevzala spoločnosť Česko - slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti. Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom železnice sa stal štát. Názov Košicko- bohumínska železnica v roku 1955 zanikol, úplnú elektrifikáciu celého úseku železnice dokončili v roku 1964.

Dnešnú budovu stanice postavili v 80. rokoch minulého storočia, táto budova nahradila pôvodnú budovu. Vtedy šlo o modernú budovu, zaujímavosťou je použitý kameň na dlažbe a obklade. Na dlažbu položili sivočierny vápenec, na stenách oranžovo - ružový vápenec, má pochadzať z Kuby a mal byť časťou platby za československé stroje a iné výrobky. Interiér budovy má zaujímavú strešnú konštrukciu, skrášľujú ho už spomínané vápencové obklady. V minulom storočí moderná stanica už dnes nevyhovuje, nie len samotná budova, ale jej nástupišťa. Príchod k nim nie je mimoúrovňový, nemá podchody, zastrešená je iba časť prvého nástupišťa od budovy stanice. Na prvom nástupišti je na budove stanice osadená pamätná tabuľka události z konca druhej svetovej vojny s textom ,,A BO ŽE MI ZAHYŇ? A BO BUĎ SLOBODNÝ" SAMO CHALÚPKA Železničiari v odboji padlým železničiarom. JÁN HUBKA 1900 - 1945 Padol v službe 10. marca 1945 guľkou nepriateľa. Treba ale aj chváliť, stanica je v dobrom stave, udržiavaná, čistá. Pravdepodobne už na budúci rok dojde výstavbe novej stanice, tá bude postavená na novom mieste.