Liptovský Mikuláš - Socha Janka Kráľa

Turistické cíle • Socha

Janko kráľ - rodák z Liptovského Mikuláša

socha od akademického sochára Ladislava Polláka

socha Janka Kráľa

umiestnenie sochy za kostolom

Janko Kráľ

báseň Janka Kráľa

socha Janka Kráľa pri kostole sv. Mikuláša

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši v roku 1822. Mesto si svojho rodáka, veľkého básnika - burliváka s revolučnými názormi uctilo pieskovcovou sochou v nadživotnej veľkosti.

Na podstavci pod sochou sú vytesané výroky Janka Kráľa, príbeh jeho života a dôležité udalosti v histórii slovenského národa.

Báseň Janka Kráľa vytesaná na podstavci :

"TRPIEŤ A ŽIŤ JEDEN HLAS KTO NECHCE MŔTVY BYŤ. AK NA STRATENEJ VARTE MUSÍ VŽDY STÁŤ A ŽIŤ A TÁ STARÁ STRATENÁ VARTA DO ŽIVOTA BRÁNA DO SAMÉHO VEČERA OD SAMÉHO RÁNA NA ČO SOM JA MEDZI MŔTVYCH JEDEN PRIŠIEL? PRÍDE ČAS ŽE HROBY VSTANÚ, HORY DOLY VRAVIEŤ BUDÚ A TEBA PO VEČNÉ VEKY NIKDY V SVETE NEZABUDNÚŤ JANKO KRÁĽ.

Ďalší nápis o revoliucionárovi a štúrovskom básnikovi Jankovi Kráľovi, vztesaný na podstavci pod sochou J. Kráľa :

JANKO KRÁĽ (1822-187) - rodák z Lipt. Mikuláša, básnik Štúrovskej školy, politický radikál, vodca sedliackeho povstania a účastník revolučných pohybov v rokoch 1848 - 1840, väznený pre povzbudzovanie ľudu k revolte a odsúdený k ťažkému žaláru. Na sklonku života pôsobil ako pravátor v Zlatých Moravciach. Jeho básne vynikali hľbkou poézie, sugesstívnosťou výrazu, symbolizovali silu rodolásky naplnenej mesianizmom, ľudskosťou a vierou v budúcnosť slovenského ľudu a slovanstva. Aj ako romantik svojou vierou tkvel na neochvejných základoch, ovládaný odolnou silou, citom pre spravodlivosť, dobrotu a lásku ako základnými principami mesianistickej filozófie. Ozval sa tiež pocitom tragickosti a výkrikmi odboja. V jeho diele pramení nesmrteľnosť našej poézie a večná životnosť nášho národa.

Na ďalších dvoch stranách podstavca sú opísané historické udalosti v rokoch 1848-1849 :

Roku 1848 sa pod tlako európskej revolúcie uvolnilo i sociálne a hospodárske postavenie slovenského ľudu, ale základné práva ľudu feudálna vláda uhorska odopierala slovákom i naďalej. Za tieto práva sa v septembri roku 1848 masy slovenského ľudu so zbraňou v ruke povstali proti vláde a krvácali na brezovských, myjavských poliacc. Vtedy hrdinki zahynuli na šibenici Martin Bartoň, Karol Holuby a Ľudovít Šulek. V zime v roku 1848 pokúsili sa slováci udržať národnú organizovanosť novou výpravou pod Tatrami a v Nitrianskom kraji dňa 19. marca 1849 so zmocnením slovenského ľudu 28. členná deputácia predostrela na panovníckom dvore v Olomouci požiadavku oddeliť Slovensko od Uhorska a konštituovať ho ako samostatnú korunnú zem. V lete roku 1849 nové Slovenské ľudové vojsko výdatne podporovalo tento politický zápas roku 1848 - 1849 slovenský ľud prežil revolúciu a od tých čias stál na strane pokroku proti národnému a feudálnemuútlaku až po svoje oslobodenie roku 1918.

Keď v roku 1848 európske národy hlásili sa o svoje národné sociálne práva i slováci na ľudových zhromaždeniach predniesli svoje nároky. Dňa 18. marca roku 1848 v liptovskom Svätom Mikuláši po prvý raz žiadali uplatnenie slovenčiny vo verejnom živote po príklade liptova ozvali sa aj iné slovenské kraje. Toto národné hnutie vyvrcholilo dňa 10. mája 1848 opätovne v Mikuláši, kde splnomocnenci národa menovite Hodža, Štúr, Hurban, Daxner, Francisci a iní vyslovili historické žiadosti slovenského národa na podklade federatívneho Uhorska, ktoré by zaistilo právne jestvovanie slovenského národa . Peštianská vláda na žiadosť odpovedala zatýkaním a prenasledovaním slovenských odbojníkov . Úradný teror prestal dňa 9. februára 1849 príchodom slovenských dobrovolníkov vedených Hurbanom, Bloudkom a Zachom. Stoličná správa dostala sa do slovenských rúk v júni toho roku prešlo Mikulášom ruské vojsko z armády generála Grabbeho a oslobodilo i ďalšie slovenské kraje. V zápätí organizoval Daxner novú výpravu dobrovoľníkov, ktorí dovŕšili revolučné snahy slovenského ľudu.

Socha Janka Kráľa - štúrovec stojí hrdo, vzpriamene, ľavú ruku má zovretú na hrudi, v pravej drží knihu, možno napísané básne. Je prostovlasý, na chrbte má plášť, je vyzbrojený dvoma pištoľami za opaskom, na ľavom boku má na opaku povesenú šabľu. Socha je dielom akademického sochára Ladislava Polláka (1912-2002). Socha bola odhalená na prelome rokov 1949-1950. Janko Kráľ zomrel v roku 1876 v Zlatých Moravciach, dodnes sa presne nevie, kde sú uložené jeho ostatky.

Sochu nájdete východne u kostola sv. Mikuláša na Námestí osloboditeľov. Socha sa mi páčila, zaujímavé sú tiež vytesané state na podstavci.