Loading...
Liptovský Mikuláš rozprestierajúci sa prevažne na pravom brehu rieky Váh je zároveň aj okresným mestom. Prvýkrát sa spomína v písomnej zmienke z roku 1286, do roku 1952, mesto nieslo názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi Liptovský Svätý Mikuláš. Už od svojho počiatku sa Svätý Mikuláš spájal s významným rodom Pongrácovcov, ktorí zastávali po vtedajšom Uhorsku vojenské, cirkevné a župné funkcie.
Vlastníci Svätého Mikuláša Pongrácovci postavili na prelome 15. storočia Prvý stoličný dom, známy aj ako starý župný alebo Ilešháziho dom bol postavený v renesančnom slohu v 15. storočí ako meštiansky dom. Od roku 1713 v ňom zasadala liptovská šľachta a stoličný súd, svedčí o tom nápis v podchode budovy.
Od roku 1793 sa stoličné zasadnutia presunuli do novopostaveného župného domu uprostred námestia. Poschodová budova obdĺžnikového pôdorysu predstavuje typ obytného meštianskeho domu s predstavanou mohutnou trojitou arkádou s priechodným podlúbim. Priečelie budovy tvoria plastické dekoratívne motívy typické pre druhú polovicu 19. storočia. Okná sú ramované šambránovými pilastrami, fasáda je ukončená korunnou rímsou s pásom konzol. Je pravdepodobné, že v tomto dome mohol byť v 16. a 17. marca súdený zbojník Juraj Jánošík a 19. a 20.apríla jeho zbojnícky druh Tomáš Uhorčík. Objekt je od roku 1955 sídlom Múzea Janka Kráľa. Sú v ňom uchované zbierky umeleckého, etnografického, historického charakteru súvisiacého s literatúrou Liptova a vývojom Liptovského Mikuláša. V podlúbi budovy je umiestnený kovový meč - Pongrácov meč odhalený u príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky o meste, ktoré získali členovia rodu Pongrácovcov od panovníka za vojenské zásluhy.
Táto budova je postavená na námestí Osloboditeľov v historickom centre mesta, má priznaný štatút národnej kultúrnej pamiatky.