Kostolec - Pamätník a bývala škola Petra Jilemnického

Turistické cíle • Památník

pamätná doska a busta miestnemu učiteľovi

Busta Petra Jilemnického

bývala škola

bývalá škola, dnes penzión

doska s plastikou a nápisom

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (22 fotografií)

Jedným z najkrajších prírodných krás na Slovensku isto patrí aj najužší slovenský kaňon Manínska tiesňava. Ide vlastne o dve tiesňavy. Pokiaľ sa do tiesňav vydáme z obce Považská Teplá, ako prvú prekonáme Manínsku tiesňavu. Za ňou je obec Záskalie a následuje Kostolecká tiesňava. V Kostoleckej tiesňave je najväčší skalný prevys na Slovensku, ale o ňom možno niekedy neskôr. My budeme pokračovať po ceste ešte troška ďalej smer Vrchteplá.

Približne 250 metrov za Kostoleckou tiesňavou vľavo je postavená drevená zrubová budova s popisným číslom 91 patriaca ku Kostolcu, obci prvýkrát spomínanej v roku 1430 ako Kostelech, ktorý je južne pod touto budovou. Dnes je to Penzión Manín, ide ale o pôvodnú budovu školy, v ktorej v rokoch 1932 - 1936 pôsobil ako učiteľ spisovateľ Petr Jilemnický. Vpravo pri budove bývalej školy je na kamennom múre osadená doska s plastikou Petra Jilemnického a nápisom. Vedľa je umiestnená busta tohto spisovateľa a bývaleho učiteľa v tejto obci. Na doske je okolo plastiky v kruhu nápis NÁRODNÝ UMELEC A SPISOVATEĽ PETR JILEMNICKÝ. Vedľa je druhý nápis ....ABY SA ČLOVEK OSLOBODIL, ABY SME NAŠLI CESTU KU ŠŤASTIU, MUSÍME MAŤ KOMPAS V SEBE, V HLAVE, V SRDCI. KOMPAS SO STRELKOU, KTORÁ NÁM JEDNÝM KONCOM UKÁŽE ČO TREBA NENÁVIDIEŤ A DRUHÁ ZA ČÍM TREBA ÍSŤ. Petr Jilemnický, spisovateľ, novinár, učiteľ, diplomat a politik sa narodil 18. marca 1901 vo východočeskom Kyšperku, dnešnom Letohradu. Základné vzdelanie získal v Kyšperku a v Červené Vode, najskôr študoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudimi, zmaturoval na učiteľskom ústave v Leviciach. Vojenskú prezenčnú službu absolvoval v rokoch 1921 - 1923 po rôzných útvaroch na Slovensku. Do KSČ vstúpil v roku 1922. Po "vojne" pôsobil na Slovensku ako učiteľ na Kysuciach najskôr v rokoch 1923 - 1925 na Svrčinovci, v rokoch 1925 - 1926 v Čadci. V rokoch 1926 - 1928 pobýval v Sovietskom zväze. Po návrate domov v rokoch 1928 - 1929 pôsobil v Ostrave v redakcii denníka Pravda. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1936 - 1939 vo Svätom Jure u Bratislavy. V roku 1939 sa po vzniku Slovenského štátu odsťahoval do Čiech, do Poříčí u Litomyšle a pracoval ako učiteľ. Počas okupácie sa zapojil do protifašistického odboja, za svoju činnosť bol zatknutý a neskôr uväznený. Z pracovného tábora v Nemecku sa domov do Poříčí vrátil 25. mája 1945. Po vojne aktívne pôsobil v KSČ, neskôr od roku 1948 ako kultúrny atašé československého veľvyslanectva v Moskve. V Moskve 19. mája 1949 vo veku 48 rokov aj zomrel. V roku 1949 Petrovi Jilemnickému udelili ocenenie národného umelca. Ako spisovateľ napísal napríklad romány Pole neorané (1932), Kus cukru (1934), poviedkový súbor Kompas v nás, alebo román Kronika (1947). Práve počas učiteľstva v Kostolci mu vyšiel jeho najznámejší román Pole neorané, Kus cukru a pracoval na diele Kompas v nás. Vyučovanie v drevenej základnej škole v Kostolci sa skončilo v roku 1999, v budove už ostala iba pamätná izba Petra Jilemnického, deti začali chodiť do modernejšej školy v Považskej Teplej.

Budova, od roku 1927 ako škola, postupne chátrala a obec ju nakoniec predala novému majiteľovi. Dnes je z budovy po rekonštrukcii Penzión Manín s možnosťou ubytovania v desiatich podkrovných izbách s vlastným sociálnym zariadením. Súčasťou penziónu je aj reštaurácia s kapacitou 37 miest a s terasou pre 40 návštevníkov. Penzión je ideálnym miestom aj k uskutočneniu spoločenských akcií, napríklad svatieb.

K pamiatke pobytu a pôsobenia ako učiteľa Petra Jilemnického v Kostolci organizujú každoročne turisti z Považskej Teplej na jar v apríli tiristický pochod "Jilemnického jarná 25-ka". Pochod je vedený v medzinárodnom turistickom kalendári IVV a teší sa hojnej účasti.