Dubnica nad Váhom - Kostol sv. Jakuba a Dubnická Panna Mária

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. jakuba v Dubnici nad Váhom • Fotografie (13) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

pohľad k hlaavnému oltáru

kostol je zakončený polkruhovým presbytériom

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

Kostol sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom je barokovou stavbou postavenou na mieste pôvodného kostola, ktorý sa prvýkrát spomína v písomnej zmienke ostrihomskej kapituly z roku 1276.

Od roku 1742 sa veľmi rozšírila zvesť o zázračnej dubnickej socha Panny Márie a počet pútnikov prichádzajúcich do kostola sa zvyšil natoľko, že kostol už kapacitne nyvyhovoval. Preto sa vtedajší panovník Josef Ilešházi a dubnický farár Daniel Koločáni rozhodli pre výstavbu nového kostola. S výstavbou dnešného kostola sv. Jakuba začali v roku a v roku 1756 ho dokončili.

Dominantou dubnického kostola je hlavný oltár, ktorý bol dokončený v roku 1776. Oltár má mohutnú baldachýnovú architektúru, na štyroch kruhových stĺpoch so zdobenými hlavicami sa nachádza veľká kráľovská koruna sv. Štefana, pod ňou je v skrinke uložená ranobaroková socha Dubnickej Panny Márie s nápisom ,,Patrónka Slovenska oroduj za nás".

V kostole sú aj bočné oltáre, oba oltáre majú pilastrovú architektúru so štítovým nadstavcom. Neskorobarokový oltár sv. Jána Krstiteľa je z druhej polovice 18. storočia, v strede je obraz tohto svätca, po stranách sú plastiky Sv. Barbory a sv. Anny. Druhý neskorobarokový oltár sv. Antona Paduánskeho je z druhej polovice 18. storočia, v strede je jeho obraz, v jeho hornej časti je reliéf najsvätejšej Trojice.
Krstiteľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z druhej polovice 18. storočia, z roku 1762. Je umiestnená na severnom pilieri chrámovej lode, je dielom neznámeho dubnického majstra.
Farebné okná presbytéria sú dielom Vincenta Hložníka.

Veža kostola je hranolovitá, predstavaná, má hodiny a ihlanovitú strechu ukončenú krížom. Vo veži je umiestnený spolu päť zvonov, najstarší Florián má okolo 200 rokov, mladší Božské srdce má približne 100 rokov. Najmladším, ale najväčším zvonom je zvon pomenovaný Panna Mária.

Dubnicka Panna Mária.

Koncom 16.storočia sa Trenčiansky hrad aj celé panstvo dostalo do rúk zámožného rodu Ilešháziovcov a to až do roku 1838, kedy rod smrťou posledného mužského potomka vymrel.
Jeden z rodu Ilešháziovcov - župan Juraj v čase rekatolizácie prestúpil na katolickú vieru a stal sa horlivým mariánskym ctiteľom. Preto si dal do hradnej kaplnky na Trenčianskom hrade vyhotoviť sochu Panny Márie ( niekedy medzi rokmi 1644 - 1661 ). Sochu vytvoril neznámy rezbár v ranobarokovom slohu. Mária drží na ľavej ruke malého Ježiška a v pravej má kráľovské žezlo. Ježiško v ľavej ruke drží žezlo a pravou rukou sa nežne dotýka líca svojej matky, čo nie je obvyklé.
Po roku 1676 bola socha prenesená do kaštieľa v Dubnici nad Váhom, ktorý bol v tom čase prestavaný na rodinné sídlo rodiny Ilešháziovcov. Niekedy medzi rokmi 1719 - 1723 daroval Mikuláš Ilešházi túto sochu farskému Kostolu sv. Jakuba.

V roku 1742 vychádzajúc z kostola si manželka grófa Jozefa Ilešháziho Tereza všimla v bočnom oltári ošarpanú sochu Panny Márie. Schcela ju nahradiť inou, krajšou sochou. Onedlho sa grófke po tri noci zjavovala Dubnická Panna Mária. Grófka pochopila, že socha má zostať v kostole. Obliekla ju do vzácnych šiat a dala jej berlu a korunu. Od tej doby rástla úcta k Dubnickej Panne Márii a začala sa šíriť zvesť o zázračnej soche, počet pútnikov sa zvyšoval, preto ako som už spomínala dali postaviť v Dubnici nový kostol. Vo farskej kronike bolo v rokoch 1747 - 1779 zaznamenaných vyše 250 zázračných uzdravení a mimoriadnych udalosti.

V roku 1770 sa Ján Ilešházi postaral o postavenie kalvárie na úpätí Strážovských vrchov. V 90.rokoch bola kalvária obnovená. Prvá púť po totalite sa konala 8.9.1990 a odvtedy sa koná každý rok na sviatok Narodenia Panny Márie.

Pod kostolom sa nachádza aj Lurdská jaskyňka s mnohými ďakovnými tabuľkami za uzdravenie.